Káva - čo neviete o kofeínovom nápoji našom každodennom (I)

Káva - čo neviete o kofeínovom nápoji našom každodennom (I)

V časopisoch, ktoré sa venujú kulturistike a fitness, sa v takmer pravidelných intervaloch objavujú informácie o účinkoch zrejme "najobchodovanejšej" komodite na svetových trhoch - o káve. Tak, ako pribúda štúdií venovaných káve (a účinným látkam v nej obsiahnutých), množia sa aj závery, podľa ktorých je káva označovaná raz ako nápoj s prínosom pre športový výkon, inokedy sa spomínajú sa pozitívne alebo negatívne účinky na naše zdravie - aj preto bez problémov nachádzame množstvo zástancov, ale i odporcov pravidelného pitia kávy.
Bez ohľadu na to, do akého "tábora" patríte práve vy, nespochybniteľným faktom je skutočnosť, že aj mnohí kulturisti špičkovej úrovne, bikini fitnessky, fitnessky, ale aj kondiční cvičenci si nedokážu predstaviť svoj tréning bez šálky kávy (tí sofistikovanejší bez dávky tabletového kofeínu). Káva je doslova fenomén, ktorý si zaslúži našu (ale aj vašu) pozornosť.
Káva - obrázok 1

Káva z historického pohľadu

Je jedno, akej historke, alebo legende o pôvode kávy dáte prednosť, jednoznačne preukázateľné je iba to, že pravlasťou kávy je Etiópia (v legendách sa spomína aj Keňa) - tu nie je problém aj v súčasnosti nájsť kríky divokého kávovníka. Jedna z legiend hovorí, že za objavenie povzbudzujúcich účinkov látok, ktoré kávovník obsahuje v listoch aj plodoch, môžu kozy z Etiópskej provincie Kaffa - tie sa z nedostatku potravy začali pásť práve na kríkoch obsypaných červenými plodmi. Pastier, ktorý mal na starosti stádo spomínaných kôz (údajne sa volal Kaldi) si všimol, že krátko na to kozy boli neobvykle čulé, divokejšie ako obvykle - a povzbudzujúci účinok na kozy si spojil s ich novou potravou. Zrná divoko rastúcej kávy (ale aj listy), sa následne stali súčasťou "jedálneho" lístku domorodých obyvateľov, ktorí ich predovšetkým žuli.
Ďalšia z legiend hovorí o tom, že spomínaný Kaldi bol podstatne šikovnejší ako kozy a usúdil, že listy a plody kávy by mu mohli priniesť lepší povzbudzujúci účinok, ak by si ich "vyvaril" vo vode. Vyskúšal to a - objavil povzbudzujúci odvar, ktorým zaháňal únavu a vyčerpanosť.

Iná legenda hovorí o lekárovi z Jemenu Hadžim Omarovi, ktorý pripravoval odvary z kadejakých rastlín a jeho pozornosti neunikol ani pestro sfarbený krík divokého kávovníka. Keď listy a plody kávovníka vyvaril vo vode, získal nápoj, ktorý na neho pôsobil mimoriadne povzbudzujúco - aj preto ho začal podávať chorým, ktorí za nim prichádzali s rozličnými problémami. Nápoj z kávovníka sa pre neho stal univerzálnym liekom.
Samozrejme, zatiaľ spomíname iba historky, v ktorých sa využívali spravidla čerstvo odtrhnuté listy a plody kávovníka, ale káva takú, akú ju poznáme dnes, sa vyrába z pražených zŕn. Jedna z legiend hovorí o tom, že ľudí na Arabskom polostrove upútala príjemná vôňa kávových zŕn po tom, ako sa cez divoké kávovníky "prehnal" lesný požiar, iná z legiend spomína, že zrodenie praženej kávy môže náhoda - pri príprave odvaru zo surových plodov pár bobúľ kávovníka náhodou spadlo do ohňa. Ohorené plody rozomleli, zaliali vodou a takto získaný nápoj bol prekvapujúco lahodnejší ako ten, ktorý sa pripravoval zo surových bobúľ - na svete bola káva v dnešnej podobe.

Vďaka Etiópskym bojovníkom, ktorí si červené kávové bôby nosili ako súčasť proviantu na svoje výpravy, karavánam s otrokmi z Etiópie a pútnikom sa káva dostáva až do Mekky - Arabský svet sa tak stáva rozhodujúcim v pestovaní kávy. V Jemene sa na terasovitých záhradách zakladali kávovníkové plantáže, prístavné mesto Mokka na brehu Červeného mora sa stáva prekvitajúcim centrom obchodu s kávou (názov vtedajšej kávovej metropoly sa neskôr stáva synonymom silnej arabskej kávy) a boli to práve Arabi, ktorí urobili z pitia a prípravy kávy dokonalý obrad. V Mekke vznikajú prvé kaviarne, v ktorých sa pútnici z islamského sveta mohli zoznámiť s chuťou kávy a aj jej povzbudzujúcimi účinkami.

Ako vyzerá čerešna kávovníka?



Pomenovanie nápoja pripravovaného z bôbov kávovníka je vysvetľované dvojakým spôsobom  - v prvom prípade sa tvrdí, že meno káva pochádza z arabsko-tureckého "kahve - omamný nápoj", v druhom prípade sa meno odvádza od slova "gahwah", ktorým sa v Jemene vo všeobecnosti označovali nápoje s povzbudzujúcim účinkom.

Arabský svet si tajomstvo kávy prísne strážili - územie Jemenu mohli upustiť iba pražené zrná, z ktorých dopestovať kríky kávovníka bolo nemožné (pokus o vývoz nepražených bobúľ alebo priamo kríkov sa tvrdo trestal). Zmena nastala na prelome 16. a 17. storočia, kedy sa jednému z obchodníkov z Holandska podarilo prepašovať niekoľko kávovníkových kríkov do kolónií (Jáva, Cejlón, India), kde vznikali prvé zámorské kávovníkové plantáže. Dnes sa medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou rozprestiera okolo celej Zemegule tzv. kávový pás a káva sa po rope stala druhým najväčším svetovým obchodným artiklom - celkový svetový ročný objem zberu tvorí asi 6 miliónov ton surovej kávy, z toho putuje približne 5 miliónov ton na vývoz. Kostarika, Brazília, Kolumbia, Mexiko, Indonézia a Keňa predstavujú len malý výber z celkového počtu asi 50 krajín vyvážajúcich kávu.

Po prvých kaviarňach v Mekke Káhire a v Istanbule si "čierne zlato - káva" nachádza cestu do Európy aj vďaka tomu, že sa začala pestovať mimo Arabského sveta. Objavuje sa najprv v Benátkach, potom vďaka Holanďanom sa dostáva do Francúzska (ako dar kráľovi Ľudovítovi XIV - tvrdí sa, že práve vďaka pozornosti Francúzskych botanikov kávovníku sa táto rastlina objavuje aj v mnohých krajinách Južnej Amerike, ktoré sa postupom času vypracovali na špičku producentov kávy), kde sa pred vznikom kaviarní predáva káva v lekárňach ako liek. Až vznik kaviarní sa zaslúžil o to, že sa káva stáva obľúbeným nápojom aj v Európe, zverejňované sú postupy ako kávu správne pražiť, mlieť, pripravovať a miešať s ďalšími substrátmi (dokonca aj s korením) - vzniká kultúra pitia kávy.

O tom, ako sa dostala až do Viedne hovorí ďalšia z historiek, podľa ktorej vrecia s kávou ostali v tábore Turkov, ktorých pod Viedňou porazili cisárske vojská. Horúci, horký kávový nápoj však Viedenčanom príliš nechutil a tak si ju dochucovali šľahačkou a medom a novinku pomenovali ako "Wiener Melange - Viedenská káva".

Káva ako pestovateľská plodina

Káva je plodom tropickej rastliny nazývanej kávovník, s latinským názvom Coffea.  Kríky/stromy kávovníkov kvitnú iba krátky čas, ale niekoľkokrát do roka, čo umožňuje ich mnohonásobný zber. Kávovníkové plantáže poskytujú úchvatný pohľad v dobe kvetu a zretia plodov. Drobné biele kvietky výrazne voňajú a zrelé bobule kávovníka sú sfarbené do tmavočervenej až fialovej farby. Svojim tvarom pripomínajú naše čerešne. Plody kávovníka majú vajcovitý tvar a pod tuhou šupkou ukrývajú sladkastú dužninu, v ktorej sú uložené v šupke dve zelené tvrdé semienka - to sú kávové zrná. KávaNezrelé plody kávovníka sú zelené, počas zretia postupne menia svoju farbu cez žltú, červenú až do zmienenej fialovej, kedy sú vhodné na zber.
Farba a správna zrelosť zbieraných plodov je veľmi dôležitá pre konečnú kvalitu kávy - najchutnejšia káva je z kávových zŕn získaných z tmavočerveno sfarbených plodov. Medzi zberané plody sa nesmú dostať zhnité, plesnivé, alebo inak nekvalitné bobule, pretože by mohli znehodnotiť celý zber. Tiež nedozreté, alebo naopak prezreté plody kávovníka môžu poškodiť kvalitu úrody.
Na pestovateľské účely sú v súčasnosti využívané predovšetkým dva druhy - Coffea Arabica a Coffea Canephora (označovaná aj ako Robusta), v minimálnom objeme sa ešte v niekoľkých oblastiach na africkom území pestuje kávovník Coffea Liberica. Arabica a Robusta sú pestované na plantážach po celom svete, 70% z celkovej produkcie kávy však pripadá na Arabicu.

ARABICA ... kávovníky druhu Arabica sa pestujú vo vyššej nadmorskej výške, optimálne podmienky pre rast majú vo výškach 1.000 až 1.800 metrov. Sú citlivé na pokles teplôt, sú tiež veľmi málo odolné proti chorobám a škodcom. Vyžadujú náročný terén a pri spracovaní kávových bobúľ sa používajú finančne i časovo nákladnejšie metódy, čo v konečnom dôsledku zvyšuje trhovú aj konečnú cenu tejto kávy. Aj napriek tomu je káva Arabica najžiadanejšou, je považovaná za gurmánsku kávu a odborníkmi je veľmi cenená pre svoju lahodnú chuť a jemnosť. Druh kávovníkov Arabica dorastá do trojmetrovej výšky, ich stromy/kríky poskytujú úrodu kávovníkových bobúľ po štyroch rokoch od vysadenia a plodia zhruba 25 rokov. Plody sa môžu zberať niekoľkokrát do roka, pri niektorých špičkových druhoch (napr. pri vysoko cenenej kenskej káve) sa úroda zberá iba raz do roka.

ROBUSTA ... kávovníky druhu Robusta sa pestujú v nadmorských výškach do 800 metrov a vznikli krížením Arabicy a druhu Mauritian.  Robusta dorastá do výšky až 15 metrov, na plantážach je však prirezávaná do výšky prispôsobenej zberačom - maximálne dva metre. Stromy/kríky kávovníka Robusta plodia už po dvoch rokoch, nie sú náročné na pestovanie, znesú i horší terén, ale rovnako ako druh Arabica sú citlivé na prudký pokles teplôt (ani jeden druh neznesie teploty pod bodom  mrazu).
Kávovníky druhu Robusta poskytujú vyššiu úrodu, kávové zrnká sa spracovávajú väčšinou iba suchou metódou, to znamená, že u nich neprebieha zložitý proces fermentácie. Pri zbere sa používajú tiež zberacie stroje namiesto náročného ručného zberu, čo výrazne zlacňuje výrobu. Celkove je tento druh kávovníka oveľa odolnejší proti rôznym škodcom a chorobám. Zrnká Robusty sú menšie než zrná Arabicy a sú považované za menej kvalitné. Majú niekoľkonásobne vyšší obsah kofeínu, čo spôsobuje odlišnú chuť i účinky Robusta kávy - nie je tak jemná, má drsnejšiu a výraznejšiu chuť a tiež tmavšiu farbu.
Aj káva pripravovaná výhradne z odrody Robusta má svojich priaznivcov, väčšinou je však pridávaná do zmesí s kávou Arabica, čím zvýrazňuje celkove jej chuť a tiež významne znižuje cenu konečného nápoja.

Pripomeňme, že kávové zrná sa líšia podľa oblasti, kde sa káva pestuje. Odlišná je nielen veľkosť a farba kávových zrniek, ale predovšetkým ich chuť.  Medzi chuťovo najlepšie a zároveň najdrahšie kávy patrí Kopi Luwak (kávovníkové čerešne požierajú zvieratá cibetky, v ich žalúdku prebieha fermetácia, následne ich cibetka vylúči a nestrávené zrná kávy sa ručne zbierajú z čerstvého trusu v priestore, kde cibetka žije; následne sa spracúvajú obvyklým postupom).

Medzi jedny z najlepších káv patria aj kávy z Kene - majú pikantnú chuť, jemnú kyslosť a veľmi jemnú vôňu s príchuťou ovocia. S inými druhmi tvoria veľmi dobré zmesi. Kenské kávy majú malé drobné zrná, nazývané pre svoj tvar „peaberry“, sú tak pravidelné, že sa hodia i na domáce praženie. Dajú sa pražiť v teplovzdušnej rúre alebo na panvici. Na tieto účely existujú i špeciálne panvice na praženie.

Jemná a lahodná káva Kona Kai rastie na Havajských ostrovoch a vďaka sopečnej pôde, na ktorej kávovníky rastú, má táto káva opojnú vôňu a veľmi neobvyklú ovocnú chuť.

Ďalšou skvelou kávou je jamajský druh Blue Moutnain , ktorá pochádza z vysokohorských oblastí a vyznačuje sa jemnou kyslosťou, bohatou a plnou orieškovou chuťou. Je aromatická a delikátna a znalcami je považovaná za kávu gurmánsku. Najlahodnejšiu chuť majú zrnká stredne pražené.

Aj Juhoamerické kávy sa medzi sebou líšia kvalitou, chuťou i vôňou. Najlepšie druhy pochádzajú z úpätia Ánd, majú sýtu a bohatú vôňu. Niektoré z týchto druhov káv majú mierne orieškovú príchuť.

Káva - zber a spracovanie

Pestovaním a následným spracovaním kávy sa na celom svete zaoberá viac než 25 miliónov ľudí z rozvojových krajín, v ktorých vývoz kávy ovplyvňuje stav ekonomiky a je veľmi výnosným obchodným artiklom. Pestovanie kávovníkov je finančne náročná záležitosť spojená s vysokými nákladmi nielen na pestovanie kríkov, ale i na následné spracovanie plodov. Práve z dôvodu, že je pestovanie kávy druhým najvýnosnejším artiklom, snažia sa pestovatelia vyprodukovať kávu v čo najvyššej kvalite a prvým krokom na uskutočnenie tohto cieľa je zbieranie plodov v čase ich optimálnej zrelosti.
V nenáročných terénoch sú používané pri zbere špecifické stroje, ktoré umožňujú znížiť náklady na zber plodov - je to ale možné len tam, kde sú kávovníky vysádzané do pravidelných radov. Stroje na zbieranie pretriasajú vetvy a z nich padajú zrelé plody, nevýhodou ale pritom je, že zároveň so zrelými plodmi padajú do násypných košov tiež vetvy a lístie a preto sa musia nakoniec takto strojovo pozbierané plody ešte preosievať, čo prináša ďalšiu prácu navyše.
Na väčšine kávových plantáží prebieha zber ručne, rozlišujú sa dva spôsoby zberu. Pri kvalitnej Arabice sa využíva výberový zber, ktorý je ale veľmi náročný na čas, pretože zberači sa po niekoľkých dňoch na plantáže vracajú a znovu vyberajú a zbierajú novo dozreté plody, ktoré sú potom ďalej spracovávané tzv. mokrou metódou.
Pri zbere menej kvalitných druhov sa prejde iba raz celou plantážou a odtrhnú sa naraz všetky plody kávovníkov. Tieto plody sa potom spracujú menej náročným, tzv. suchou metódou. Zber je náročnou sezónnou prácou, kedy zberač môže v priemere odtrhnúť až 100 kilogramov plodov, z ktorých je ale v konečnom výsledku použiteľných na ďalšie spracovanie iba cca 20 percent kávovníkových zŕn.
Každé kávové zrno je obalené šťavnatou, sladkastou dužninou a troma vrstvami obalu. Použitím mokrej alebo suchej metódy sa zrná musia svojho tvrdého obalu zbaviť. Obidva spôsoby majú vplyv na kvalitu, na chuť a prirodzene aj na konečnú cenu kávy.


Základný princíp suchej metódy na spracovanie kávy


  • Pri suchej metóde ... neprebieha proces kvasenia, preto je menej náročná a používa sa len pri menej kvalitných kávach. Nazbierané plody sa musia zbaviť vlhkosti, preto sa nechávajú niekoľko týždňov sušiť na vzduchu. Pravidelne sa prehrabávajú, aby sa zabránilo kvaseniu a fermentácii, zároveň pôsobením vzduchu ich šupka zhnedne, je krehká a ľahko "uvoľní" kávové zrná. Tento spôsob nie je finančne náročný, ale musí sa dávať pozor, aby zrná nezostali nedoschnuté ani preschnuté. Suché spracovanie sa využíva predovšetkým v Arábii, Strednej Amerike a Brazílii.


Základný princíp mokrej metódy na spracovanie kávy


Pred expedíciou na finálne spracovanie sa z povrchu kávových zŕn odstráni strojmi na lúpanie pergamenová šupka, potom sú kávové zrnká vyleštené, aby sa z nich dokonale odstránila posledná strieborná blanka. Nasleduje triedenie zŕn, pri ktorom sa preberajú podľa veľkosti a hrúbky, čo sú kritéria určujúce kvalitu kávy (ďalším kritériom je vzhľad a pôvod zŕn).

  • Pri mokrej metóde ... už prebieha proces fermentácie. Preto je tento spôsob nákladný a používa sa iba pri kvalitných kávach druhu Arabica. Pri mokrom spracovaní sa zachová kvalita zŕn, pretože sú oveľa menej poškodzované. Za pomoci stroja na lúpanie sa po zbere čo najrýchlejšie odstraňuje zo zrna oplodie. Neskôr už by bolo jeho odstránenie problematické a zrná by sa pri ňom mohli poškodiť. Vodou sa odstránia  nedozreté a zoschnuté semená a na zrelých semenách následne prebieha proces kvasenia, alebo fermentácie. Môže trvať niekoľko desiatok hodín a uvoľňuje sa pri ňom lepkavá vrstva, ktorá pokrýva pergamenovú šupku semien. Po fermentácii majú zrnká drsnejší povrch a ich šupka nelepí. Aby sa mohli zrná uskladniť, musí sa znížiť ich vlhkosť, ktorá je po tomto spracovaní stále ešte asi 50 percent - preto sa ešte cca dva týždne sušia. Niekedy sa využívajú sušiace stroje, väčšinou sa ale zrná sušia na slnku. Rozložené zrná sa musia pravidelne obracať, aby presychali rovnomerne a aby nepopraskala ich pergamenová šupka. Usušené zrná sa označujú ako pergamenová káva a v tomto stave už môžu byť pred expedíciou uskladnené, avšak nie na dobu dlhšiu, než jeden rok. Kávu znehodnocuje predovšetkým vlhkosť, preto  musí byť uskladnená v suchom a stálom ovzduší.

Káva  - praženie, najdôležitejšia fáza výroby

Jednou z najdôležitejších fáz pri spracovaní a úprave kávových zŕn je praženie kávy, na ktoré dohliadajú skúsení pražiči. Ide o zložitý proces, pri ktorom vzniká veľké množstvo prchavých látok, ktoré sú nosičmi vôní a chutí kávy - tie sú rozpustné vo vode, preto káva zaliata horúcou vodou je voňavejšia a poskytuje charakteristickú vôňu, ktorá znásobuje pôžitok z jej požívania.
Praženie kávy je záležitosťou, ktorá sa nesmie podceňovať a pri tomto procese sa postupuje veľmi precízne - postup je ovplyvňovaný okrem iného nielen druhom, ale aj veľkosťou a tvarom kávovníkových zŕn. Praženie mení fyzickú ako aj chemickú štruktúru kávy - hnedý odtieň zrniek je spôsobený scukornatením a karbonizáciou celulózy, objem zrnka sa zväčší o 40-50%, jeho váha sa zníži o 18-20% vďaka vypareniu vody (vlhkosť zrna klesá z 12-13% len na 1%).
Oxid uhličitý, ktorý sa tvorí prirodzene v kávovom zrnku taktiež ovplyvňuje jeho štruktúru – formou reakcií, ktoré vytvárajú viac ako tisíc neviazaných aromatických zložiek. Niektoré látky sa rozpadávajú, iné zase vznikajú, uvoľňujúc esenciálne oleje, ktoré vyzdvihnú aromatickú zložku zrnka. Obsah kofeínu v káve zostáva po pražení nezmenený.
Pri pražení zrná kávy musia byť v neustálom pohybe, aby sa upražili rovnomerne a nedošlo k ich prepáleniu. Dôležitý je neustály dozor nad zrnami, pretože zlým pražením dochádza k znehodnoteniu kvality kávy - ak sa pražia nedostatočne dlho alebo pri nízkej teplote, potom na povrch kávových zŕn nevystúpia tie správne aromatické oleje a káva má v dôsledku toho mdlú a nevýraznú chuť. A naopak, ak sú kávové zrnká pražené dlho, alebo pri príliš vysokej teplote, niekedy má dokonca spálenú „príchuť“.
Zrná sa pražia tak, aby dosiahli niektorý z nasledujúcich stupňov - buď sú svetlo pražené, stredne či tmavo pražené, alebo celkom upražené. Každý stupeň praženia sa hodí pre iný druh a tiež na inú úpravu kávy (napr. svetlé zrná sa najlepšie hodia na kávu s mliekom, tmavšie zrná sú vhodné na čiernu kávu a tie najtmavšie zrná sa používajú na silné horké espresso). Najkvalitnejšie kávy druhu Arabica sú pražené iba do svetlého odtieňa, aby sa zachovala ich jemná chuť a vôňa. Káva Arabica má jemnú kyslosť a tá sa zvyšuje práve svetlým pražením. Dlhšie praženie tejto kávy znižuje jej kyslosť a tiež vôňu.

Praženie kávy
Hlavné fázy procesu praženia:

  • 50 stupňov Celzia ... na zrnkách sú viditeľné prvé zmeny
  • od 60 do 70 stupňov Celzia ... zo zrniek sa vyparuje voda, zrná sa začínajú vysúšať
  • 100 stupňov Celzia ... zrnká získavajú zlatistú farbu, vôňou pripomínajú pečúci sa chlieb
  • od 150 do 180 stupňov Celzia ... zrnká zväčšujú svoj objem, začnú sa lesknúť a zhnednú
  • od 200 do 230 stupňov Celzia ... praženie dosahuje optimálnu úroveň

V momente, keď pražené kávové zrná stmavnú do požadovaného odtieňa, uberie sa para a stmavnuté zrná sa musia čo najrýchlejšie ochladiť, aby sa zabránilo strate éterických olejov a aby sa zachovala kvalita a vôňa kávy. V niektorých oblastiach je zvykom v konečnej fáze praženia pridávať ku káve určité druhy korenia, ktoré ovplyvňujú chuť i vôňu kávy. Najviac sa na tento účel používa klinček, zázvor alebo škorica.

Green Plantation - slovenská spoločnosť ktorá predáva vlastnú kávu ... za pomerne exotickým názvom sú "ukrytí" fanatici do kávy Valerian Hrala (ten sa do kávy zamiloval v roku 2001) a Peter Ondrejka (pre neho je káva láskou od roku 2010, kedy absolvoval kurz praženia kávy u Robera Trevisana).
Valerian aktuálne pôsobí v Kalifornii (USA) v prestížnom výskumnom a vzdelávacom centre venovanom káve pod názvom Boot Coffe, kde trénuje budúcich kávových profesionálov. Okrem toho, že píše o káve do odborných médií a vystupuje aj vo videoklipoch, ktoré sú zverejňované na internetovej sieti, v Green Plantation je zodpovedný hlavne za filozofiu a smerovanie spoločnosti, kvalitatívnu analýzu a výber káv v portfóliu, čiastočne za vytváranie pražiacich profilov.
Peter Ondrejka je hybnou silou spoločnosti Green Plantation, konateľom, baristom, pražičom, porotcom na slovenských, ale aj medzinárodných súťažiach baristov, ktorého môžete stretnúť na Slovensku.
Green Plantation má vlastný e-shop, v ktorom si môžete kúpiť okrem skvelej kávy aj kávovary a pomôcky na prípravu skvelej kávy v domácich podmienkach.

Elicsire - slovenská rodinná spoločnosť, producent a dodávateľ vlastných káv ... majiteľmi spoločnosti sú dvaja Slováci, pre ktorých je biznis s kávou vášňou a láskou zároveň. Marek Fajčík a Roman Krajniak sa zoznámili v roku 2009, o rok neskôr sa stali obchodní partneri a od roku 2011 sú aj švagrovia. Od počiatku spolupracujú so Slovenskými špecialistami v oblasti potravinárstva, dizajnu a marketingu a výsledkom ich obchodného ducha a ambícií je vlastná káva, ktorá je rozdelená do troch levelov.
Vlajkovou loďou spoločnosti je vo svete ocenená prémiová odrodová káva Ebenica najvyššej svetovej kvality (patrí medzi TOP 10 kávy v Európe), v kofeínovom aj bezkofínovom variante, Signatura je moderná káva určená do firiem, kaviarní a reštaurácií, Gurmánka bude čoskoro najmladšou členkou rodiny. Zaujímavosťou je aj to, že bezkofeínovú kávu od spoločnosti Elicsire si môžete zakúpiť aj v niektorých lekárňach.
Spoločnosť Elicsire (čítaj Elixír) v tomto roku otvorí veľký e-shop pod názvom "Obchod s kávou", informácie o miestach, kde si kávu Ebenica, Signature a Gurmánka môžete vychutňať, alebo kde a ako si ju môžete zakúpiť, nájdete na stránkach spoločnosti.

Článok pre projekt FitnessTréneri pripravili a spracovali Marián ČAMBAL a Igor KOPČEK.

Kto je Marian Čambal?
Kulturistike sa venuje takmer 25 rokov, z toho 20 rokov sa objavuje na súťažnom pódiu. Titul Majstra Slovenska v kategórii kulturistika juniorov získal už v roku 1994, prvý titul Majstra Slovenska v seniorskej kategórii získal v roku 2003. Najvýraznejšie úspechy (aj na medzinárodnej scéne) zaznamenal v posledných šiestich rokoch, keď sa jeho ďalším trénerom stal Igor Kopček. Marián Čambal je IFBB Majstrom Európy v kategórii do 85 kg z roku 2010, víťazom Arnold Classic Europe v kategórii do 90 kg z roku 2011, IFBB Majstrom sveta v kategórii do 90 kg z roku 2012, v roku 2013 sa absolútnym prvenstvom na SAKFST Majstrovstvách Slovenska a striebrom na IFBB Majstrovstvách Európy rozlúčil s amatérskou kulturistikou. Od roku 2014 súťaží v IFBB PRO divízii v kategórii do 212lbs, je víťazom Mozolani PRO Classic, v roku 2015 sa zúčastnil prestížneho Olympia Weeekendu v Las Veags.

Kto je Igor Kopček?
Kulturistiku sleduje viac ako 35 rokov, súťažné skúsenosti získal v kategórii dorastu a juniorov ešte v prvej polovici 80. rokov. Od konca druhej polovice 80. rokov pôsobí ako osobný tréner, neskôr poradca a konzultant, služby ktorého využívali (a využívajú) najlepší kulturisti a fitnessky Slovenska - okrem iných aj Marietta Žigalová, Klaudia Kinská, Andrej Mozoláni, Štefan Havlík, Marián Čambal aj Jaroslav Horváth, ktorému radil v závere súťažnej kariéry, kedy Jaro získal dvakrát druhé miesto na profesionálnych Grand Prix v kategórii do 202lbs, 6. miesto (rok 2010) a 4. miesto (rok 2011) na Mr. Olympia 202 Showdown v Las Vegas.

Je autorom štyroch kníh s tématikou kulturistika (séria HardBodybuilder), aktuálne píše články a e-booky s tématikovu úzko súvisiacou s kulturistikou, fitness, výživou aj prípravou na súťaže. V minulosti vydával časopis s tématikou kulturistika a fitness, v súčasnosti je v pozadí projektov EastLabs.SK (portál o kulturistike a fitness, ktorý je prístupný od roku 2006) a HardBODY.SK (najväčšie úložisko PDF/e-bookov o kulturistike, fitness aj dopingu; prístupné od roku 2015).