Nepochopený somatotyp - kto je ektomorf, mezomorf a endomorf? 1. časť

Nepochopený somatotyp - kto je ektomorf, mezomorf a endomorf? 1. časť

Na trénerských kurzoch Milana ČÍŽEKA Inštruktor Bodybuildingu a Fitness som často hovoril o tom, aký je rozdiel medzi bodybuildingom a fitness. Aký?

Bodybuilding ... v našom ponímaní je zložitý a časovo náročný proces, v priebehu ktorého sa primárne dosahuje rast svalovej hmoty (hypertrofia), sekundárne aj jej tvarovanie do finálnej, očakávanej podoby (vďaka úbytku podkožného tuku) prostredníctvom:

  • cieleného využitia špecifického silového/odporového tréningu ... napr. s využitím hmotnosti vlastného tela, expanderov a gumových pásov, jednoručných a veľkých činiek, špeciálnych strojov so záťažami atď.
  • špecifickej úpravy stravy ... zvýšený príjem bielkovín a energetických zdrojov, v prípade potreby užívanie vhodných doplnkov výživy, vitamínov, minerálov atď.
  • dodržiavaním pravidelného režimu ... počas ktorého sa dbá nielen na pravidelnosť/sústavnosť v tréningu, ale aj na regeneráciu, dostatok spánku a aktívne formy odpočinku

Jedná sa teda o posilňovanie z estetických dôvodov (a doplnené o ďalšie podporné zložky), cieľom ktorého je súťaženie. Vrcholom snaženia v bodybuildingu je (v prípade dosiahnutia stanoveného cieľa) súťaženie v niektorej z národných, alebo medzinárodných federácií, v súťažných nomináciách členených do hmotnostných, alebo výškových kategórií. Súťažné nominácie sa vzájomne odlišujú nielen názvom, ale aj hodnotiacimi kritériami, ktoré dávajú väčšiu/menšiu výhody tým, ktorí majú na to vhodný typ postavy tzv. somatotyp. Príklady?
Ak má prrodzene krásne dievča dlhé nohy, štíhly pás, úzke boky (s guľatým zadkom), širšie pliecia a celkovo menej svalovej hmoty (aj kvôli tomu, že sa silovým tréningom venuje krátko), môže súťažiť v bikinifitness. Ak má však krátke nohy, masívne stehná a aj masívnejší zadok, vhodnejšia pre ňu bude (zrejme) nominácia wellness fitness. Proporcie s výrazným rozdielom medzi šírkou pliec a pásu, s osvalenými plecami a chrbotm, s dlhými a zároveň svalnatými stehnami dáva predpoklad pre súťaženie v bodyfitness. Proporčnosť podobná ako v prípade bodyfitness, ale s výrazne väčšou celkovou muskulatúrnosťou je predpokladom pre úspešné súťaženie v nominácii women´s physique. Typ postavy (nazývaný somatotyp; soma = po grécky telo) teda jasne naznačuje, kde by mohli byť dievčatá a ženy úspešné. V prípade férového rozhodovania. A platí to aj o mužoch.

Fitness ... v našom ponímaní je kondičná forma bodybuildingu (tzn. bez súťažných ambícií). Je to takmer rovnako zložitý proces, ako v prvom prípade, pri ktorom sú cieľmi tvarovanie a úprava telesných proporcií (tzn. opäť posilňovanie z estetických dôvodov), ale často aj podpora zdravia, eliminácia dôsledkov starnutia a uchovanie si vitálnosti vo vyššom veku.

Je jedno, či vašim cieľom je bodybuilding alebo fitness, aj tak skôr/neskôr príde čas, kedy budete musieť tréning prispôsobiť cieľom a vášmu typu postavy (tzn. somatotypu). Otázkou ale je, či existuje nejaký vzťah medzi somatotypom a efektívnym bodybuildimg/fitness tréningom tak, ako je to prezentované vo svete bodybuilding/fitness. A ako vlastne chápať pojem somatotyp.

somatotpy fitnessskola

Somatotyp - pohľad do histórie

Štandardizovaná, funkčná a športová antropológia, antropometria, metódy pre odhad telesného zloženia, základné výškové, dĺžkové a šírkové rozmery tela, jeho relatívne rozmery a indexy, rozmery obvodové, hmotnosť tela, frakcionalizácia hmotnosti tela (tzv. distribúcia hmoty tela) a modely odhadu telesného zloženia (dvoj, troj alebo štvorkomponetný), hrúbka kožných rias, meranie podielu tuku v tele, stanovenie "beztukové" hmonosti tela, kvantifikácia hmotnosti kostry, denzita tela, celková telesná vody, celkový telesný dusík, draslík a vápnik, biologický vek atď. Pojmy, ktoré zrejme počujete po prvý krát a napriek tomu, že si ich nemusíte pamätať, všetky majú aký taký súvis s tzv. konštitučnou typológiou - náukou o telesnej stavbe tela.

Rozdielnosť vo vzhľade tiel/postáv (výška, hmotnosť, robustnosť, množstvo tuku, veľkosť svalov, rozdiely v dĺžke končatín atď.) žien a mužov už od antických čias lákala hľadať postupy, ktoré by boi využiteľné na jednoznačné členie každého z nás do nejakej jasne definovanej skupiny. Prečo? Dôvod škatuľkovania bol prostý. Ak patríš do tej a tej skupiny/škatuľky, platia pre teba tieto a tieto pravidlá.

Pravidlá členenia (tzn. typológia) sa snažili popisovať nielen vzhľad, ale výnimočne aj s tým súvisiace modely správania, dokonca aj chorobnosť. Postup? Veľmi jednoduhý - stačilo určiť dve krajné, výrazne odlišné skupiny a medzi nimi jednu-dve tzv. prechodové skupiny. Začal s tým už Hippokrates (grécy lekár z prelomu 5. a 4. storočia pred našim letopočtom tzv. antickou typologickou školou), ale výraznejší záujem o typológiu sa objavuje až v 19. storočí.

  • francúzska typologická škola ... v roku 1877 J. H. HALLÉ zverejňuje prácu, v ktorej rozlišuje abodminálny (brušný) typ, muskulatúrny (svalový) typ, torakálny (hrudný) typ a kraniálny (lebečný) typ; rozvíja ju neskôr napríklad C. Sigaud
  • talianska typologická škola ... spája sa s menom antropológa A. DE GIOVANI, ktorý v práci publikovanej v roku 1909 rozlišuje členenie do skupín podľa objemu hrudníka a dĺžky končatín. Túto metódu modifikoval S. VIOLA, ktorý údaje značil do kriviek, na ktorých bol definovaný aj tzv. medionormál (priemerný typ), od ktorého sa každý viac či menej odchyľuje kladným, alebo záporným smerom.
  • nemecká typologická škola ... v roku 1921 profesor medicíny Ernest KRETSCHEMER vo svojej knihe Korpebau und Charakter použil členenie do troch skupín a naznačil tu vzťah medzi typom a správaním/psychikou. Podľa neho existoval astenický typ (normálna výška, ale útla kostra resp. útle šírkové rozmery, svalstvo málo vyvinuté, málo podkožného tuku, oválný tvar lebky, dlhé a šíhle končatiny; naznačil súvislosť so schizofréniou), pyknický typ (šírkové rozmery kostry prevažujú nad dĺžkovými, veľké obvody hlavy, hrudníka a aj brucha, málo vyvinuté svaly, končatiny krátke a oblé, s postupujúcim vekom sa zvyšuje podiel tuku hlavne na bruchu; naznačil súvislosť s bipolárnou afektívnou poruchou) a "medzityp", ktorý označil ako atletický (stredná výška s robustnou kostrou, masívnym svalstvom aj hrudníkom, brucho je svalnaté a ploché, štíhlym pásom a útlymi bokmi, hlava má strednú veľkosť, s vystupjúcimi lícnymi kosťami a masívnou čeľusťou, s dlhšími konačatinami)
  • americká typologická škola ... v roku 1940 William SHELDON publikuje knihu Varieties of human physique, kde ako prvý použije pojem somatotyp - popis telesnej stavby. Sheldon na AKTUÁLNY popis telesnej stavby každého jednotlivca využíva spočiatku až 5 častí tela (hlava, hrudná časť trupu, horné končatiny, dolné končatiny), ale svoj mimoriadne zložitý systém modifkuje v roku 1954. Ako? Somatotyp, čiže AKTUÁLNU telesnú stavbu, popisuje už iba troma základnými zložkami/komponentami (endomorfná, mezomorfná a endomorfná), pri ktorých rozlišuje celkovo 7 stupňov. Takže akýkoľvek AKTUÁLNY vzhľad postavy (telesnej stavby) bolo možné popísať  trojicou čísel (bodov) a zapísať v špeciálnom trojuholníkovom grafe (tzv. somatografe).

Sheldon to začal, ale používajú sa modifikácie

Popis telesnej stavby, s ktorou prišiel Sheldon, bol unikátny. V čom? Jednoducho prijal skutočnosť, že ľudí nie je možné začleniť nekriticky do jasne definovaných dvoch, troch skupín. Prostredníctvom svojej metodiky bol schopný jasne popísať doslova nepreberné množstvo typov telesnej stavby. A stačila mu na to trojica čísel.
Sheldonov pohľad na somatotyp prijali viacerí jeho následovníci, z ktorých dvojica Hethová/Carter metodiku (v knihe The Heath-Carter Somatotype Method) ho upravila do definitívneho, aj v súčasnosti využívaného postupu na jednoznačné opísanie AKTUÁLNEJ telesnej stavby. S využitím kalkulačných vzorcov, tabuliek a - somatografu.
somatotyp a somatograf
Jednotlivé čísla popisujú nasledovné:

  • prvé číslo (komponenta/zložka) označuje tzv. endomorfiu (vnímaná je aj ako množstvo tuku v tele) ... je to informácia o  množstve tuku tzn. vyjadruje relatívnu tučnotu resp. vychudnutosť jednotlivca. Číslo 7 v tomto prípade znamená, že telo je obalené veľkým množstvom tuku, číslo 1 signalizuje typ, kde podkožného tuku je veľmi málo.
  • druhé číslo (komponenta/zložka) označuje tzv. mezomorfiu (vnímaná je ako svalnatosť tela) ... je to informácia o rozvoji kostrového svalstva, množstve tzv. beztukovej hmoty, robustnosti kostry. Číslo 7 znamená v tomto prípade veľa svalovej hmoty uloženej na robustnej kostre. Kto má v tejto komponente číslo 1, svalstva má žalostne málo, navyše je "uložené" na málo masívnej, útlej kostre.
  • tretie číslo  (komponenta/zložka) označuje tzv. ektomorfiu (vnímaná je ako štíhlosť tela) ... je to informácia o štíhlosti a krehkosti v závislosti na relatívnej dĺžke jednotlivých segmentov tela, ktorá sa určuje ako tzv. výškovo-hmotnostný index - pomer výšky k hmotnosti. Platí - čím je väčšia výška a nižšia hmotnosť, tým štíhlejšie, útlejšie je telo. Číslo 7 je jasnou správou, že daný typ má končatiny dlhé, útle a jeho hmotnosť v pomere k výške je nízka, opakom je číslo 1.

Helthová/Carter Sheldonov somatograf výrazne rozšírili smerom k endomorfnej (tuk) a mezomorfnej (svaly) zložke tak, aby bolo možné zaznamenať v ňom okrem výrazne muskaltúrnejších jedincov (napr. vzpieračov, kulturistov) aj tých, ktorí boli doslova až morbídne obézni - pribudli stupne 8 a 9.
Hodnoty od 1 do 2,5 znamenajú, že daná zložka má iba nízky rozvoj (napríklad v prípade mezomorfnej zložky je signálom, že v tomto prípade je rozvoj svalstve naozaj veľmi slabý, nevýrazný), hodnoty od 2,5 do 5 signalizujú priemerný rozvoj, hodnoty od 5 do 7 sú vysoké (v prípade mezomorfie práve tu nachádzame kulturistov), hodnoty nad 7 sú považované za extrémne vysoké (v prípade mezomorfie ju dosahujú iba najlepší profesionálni bodybuilderi). Ak hovoríme o mezomorfii (zopakujem - je to zložka popisujúca muskulatúrnosť) v prípade žien, hodnoty už nad 4,5 sú znakom nadpriemerného rozvoja svalstva (nachádzame tu spravidla bodyfitnessky), hodnoty 6 a viac (ktoré dosahujú profesionálne kulturistiky) sú bez zneužívania dopingových látok pre ženy prakticky nedosiahnuteľné.    

Ako sa všetky tieto čísla zisťujú? Meraním. Aj pomocou špecifických meracích nástrojov (kaliper asi poznáte všetci, torakometer iba niektorí). Okrem výšky a hmotnosti sa merajú hrúbky kožných rias na presne stanovených miestach, merajú sa obvody rúk, hrudníka, stehien, lýtok, šírka kĺbov atď. Následne sa počíta (podľa špecifických vzorcov - viac informácií nájdete v knihe Aplikace fyzické antropologie v tělesné výchově a sportu od autorov Riegerová/Přidalová/Ulbrichová), vo finále sa číselné výsledky (po korekcii) odčítajú z tabuľky - hľadajú sa vždy hodnoty najbližie k číslu, ktoré bolo získané výpočtom. A napokon sa zapíšu do spomínaných somatografov aby bolo jasné, čo je od daného somatotypu možné očakávať.
somatotyp tabuľka
Ako čítať tieto čísla? Ukážeme si to na 3 extrémnych prípadoch, ktoré sú často spomínané aj vo svete fitness/bodybuildingu.

  • extrém 7-1-1 ... vysoký podiel tuku (veľké množstvo tukových buniek), s minimom svalstva na neproporčnej kostre (malý rozdiel medzi šírkou pliec, pásu a bokov, pás výrazne širší ako plecia alebo boky, klenutý hrudník - brucho však prečnieva), s krátkymi končatinami a masívnymi obdvodmi kĺbov; vo fitness/bodybuilding svete je to často spomínaný ENDOMORF
  • extrém 1-7-1 ... masívne, vďaka nízkemu percentu tuku (malé množstvo tukových buniek) prepracované svalstvo rozložené na robustnej kostre (výrazný rozdiel medzi šírkou pliec, pásu a bokov, klenutý hrudník - brucho pevné a ploské), s kratšími končatinami a masívnymi obvodmi kĺbov; vo fitness/bodybuilding svete je to často spomínaný MEZOMORF
  • exrém 1-1-7 ... minimum tuku (veľmi malé množstvo tukových buniek), nevýrazné svalstvo na útlej/krehkej kostre (malý rozdiel medzi šírkou pliec, pásu a bokov, plecia sú veľmi úzke, plochý hrudník), ktorá má prevažujúce dĺžkové rozmery, s útlymi obvodmi kĺbov; vo fitness/bodybuilding svete je to často spomínaný EKTOMORF

Určite ste si všimli, že opakovane som použil spojenie AKTUÁLNA TELESNÁ STAVBA. Prečo? Vašu pozornosť chcem upriamiť na fakt, ktorý sa často vo svete bodybuilding/fitness neberie do úvahy -  niektoré parametre postavy sa môžu v priebehu času reálne meniť. Ako? Napríklad vhodne zvolenou športovou aktivitou a úpravou stravy. Samozrejme, zrejme nikto z nás nepozná tréning (aspoň ja ho nepoznám), alebo stravovací režim, pomocou ktorých by sa vám predĺžili nohy, prípadne ktorými by sa dala regulovať vaša kostrou limitovaná šírka pliec, alebo výška. Ale športové aktivity (plus vhodne zvolený stravovací postup) dokážu pomerne ľahko a efektívne regulovať množstvo tuku. Alebo veľkosť/masívnosť svalovej hmoty (priznávam - to už ide výrazne ťažšie) tzn. endomorfiu a mezomorfiu, na ktoré je svojim spôsobom "naviazaná" ektomorfia. A vedia to aj hľadači športových talentov.

Prax ukázala, že v mnohých individuálnych športoch úspešní športovci majú takmer zhodný somatotyp, s minimálnymi odchýlkami v endomorfnej resp. mezomorfnej zložke. Takže hľadači talentov svoju pozornosť logicky upriamujú na tých, ktorí v dospelosti môžu mať požadovaný typ postavy, tréneri hľadajú efektívne postupy k tomu, aby ich zverenci sa k požadovanému víťaznému typu postavy (v rámci možností) čo najviac priblížili. Iba dodám, že hľadaniu súvislostí medzi telesným typom a športovou výkonnosťou sa mimoriadna pozornosť venuje už od začiatku 60. rokov 20. storočia - známe sú merania realizované v roku 1960 na Olympiáde v Ríme (zrealizoval ich M. Taner v projekte The Physique of the Olympic Athlete), alebo v roku 1976 na Olympiáde v Montreale (zrealizoval ich Carter v projekte The Montreal Olympic Games Anthropological Project).

Od 80. rokov (s príchodom časopisu Muscle&Fitness, ktorý je zameraný na priemernú fitness komunitu) pozornosť somatotypom venuje aj svet bodybuilding/fitness. Merania realizované za posledných cca 40 rokov potvrdili, že práve kulturisti a gymnasti sa najviac približujú somatotypu, ktorý môžeme označiť ako ideálny mezomorf. A mezomorfia u TOP kulturistov (aj s podporou dopingových látok) vysoko presahuje Sheldonom pôvodne stanovenú hraničnú hodnotu 7 (stretol som sa s odhadom somatotypu pre Ronnie COLEMANA, ktorý mal neuveriteľné hodnoty 1-13-1).

Somatotyp a šport - kto bude úspešný?

Hodnotenie predpokladanej výkonnosti športovcov prostredníctvom somatotypu sa rozbehlo na plné obrátkypo 2. svetovej vojne, kedy tréneri pochopili, že úspech vo vzpieraní, v basketbale, v plávaní, v skoku do výšky, veslovaní, v hode diskom, behu na krátke aj dlhé trate atď. si vyžaduje nielen roky a roky tréningu, ale aj športovcov s unikátnymi telesnými proporciami. V medzivojnovom období sa za najvýhodnejší typ postavy pre športy paradoxne považoval ten priemerný - rozdiely v type postavy u športovcov z väčšiny športov a športových disciplín boli nevýrazné.  S tým, ako na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia postupne do športu prichádzajú vďaka sponzorom a mecenášom postupne väčšie peniaze, snaha dosiahnuť úspech v stále rastúcom konkurčenom prostredí zvyšovala tlak na vyhľadávanie talentov. A vyhľadávať sa začali aj na základe odhadov o finálnej telesnej stavbe, ktorou by mohli talenty disponovať v dospelosti.

Každému z nás je snáď jasné, že neplatí "ak hrajem basketbal - vyrastiem do výšky". Platí ale, že najúspešnejší v basketbale sú tí, ktorí už v detstve mali potenciál v raste do výšky a napokon očakávanú výšku aj dosiahli, prípadne aj prekonali. Podobne v prípade dievčat nie je pravdou, že "ak začnem so silový tréningom, bude zo mňa úspešná bikinifitnesska", alebo v prípade chlapcov "vďaka silovému tréningu, bude zo mňa úspešný kulturista" - aj tu platí, že najúspešnejší sú tí, ktorí súťažia v takej bodybuilding/fitness nominácii, pre ktorú ich predurčuje ich úvodný telesný typ. Somatotyp je teda (chtiac nechtiac) faktorom, ktorý ovplyvňuje športový potenciál a "nadanie pre daný šport", čo opakovane potvrdili štúdie zamerané na typológiu športovcov. Olympijské hry v roku 2000 v Sydney boli pre austrálskych vedcov príležitosťou na realizáciu meraní medzi veslármi a vhodný telesný typ sa ukázal jasnou výhodou - výsledkovo lepší veslári boli spravidla vyšší, ťažší, svalnatejší, ich obvodové rozmery boli väčšie ako v prípade menej úspešných.

V našich krajinách rozsiahle merania medzi športovcami z rôznych športov zrealizovali Štěpnička a spol. (medzi rokmi 1967 až 1975), trojica Chovancová/Pataki/Vavrovič (1983), Pavlík (medzi rokmi 1971 až 1996) atď. Publikované boli tiež štúdie zaoberajúce sa vzťahom nielen medzi somatotypom a aktuálnou, ale aj predpokladanou športovou výkonnosťou (napr. Chytráčková v roku 1990). A aj keď somatotyp nie je jediným a určite nie rozhodujúcim kritériom na vytváranie efektívnych tréningových plánov, každý tréner by mal brať do úvahy, ako talentovaného zverenca trénuje (bude trénovať) a aké reálne výsledky môže od neho očakávať.

Na základe informácií o aktuálnom somatotype hľadači talentov vedia predpovedať (bez toho, aby poznali ďalšie vrodené genetické/biologické rozdiely, ako hormonálnu výbavu, pomer medzi pomalými/rýchlymi svalovými vláknami, počet svalových vlákien atď.) základný talent/nadanie pre šport. Dá sa to odčítať aj zo somatografu, kde už v prípade detí a dospievajúcich je možné nájsť predpoklad k športovej aktivite resp. k pohybovým schopnostiam/predpokladom vzhľadom na aktuálny somatotyp:

  • kategória A ... talent/predpoklady pre silové športy a rozvoj silových shopností
  • kategória B ... najvšestrannejšie predpoklady pre šport (tzn. aj pre športy silové)
  • kategória C ... najhoršie predpoklady pre športovú činnosť (aktuálne extrémna tučnota negatívne ovplyvňuje úspech v športe)
  • kategória D ... talent/predpoklady pre vytrvalosť a obratnosť
  • kategória E ... malé predpoklady pre športovú činnosť ako dôsledok veľmi nízkej mezomorfnej zložky/komponenty (aktuálne slabá svalnosť a nevýkonnosť svalstva negatívne ovplyvňuje úspech v športe)
  • poznámka ... športovci z tzv. prechodových kategórií na rozhraní A-C (prípadne aj B-D) môžu dosiahnúť výsledky v silových športoch, ale sú výrazne znevýhodnení v porovnaní so súpermi s podstatne lepšími predpokladmi 

somatotyp a somatograf

Koho problematika somatotypov v športe zaujíma podrobnejšie, do pozornosti mu dám v angličtine publikovanú prácu Somatotypes in Sport od našich autorov Tóth/Michalíková/Bednarčíková a spol. z roku 2014.

Svet bodybuildingu/fitness problematiku somatotypov extrémne zjednodušil a rozlišuje spravidla iba tri telesné typy, pre ktoré vytvoril samostatné odporúčania - v nich nájdete nielen to, kto aký je, ale aj ako by sa mal stravovať, koľko sérií a opakovaní by mal v tréningu využívať atď. Na tieto odporúčania a aj dôvody zjednoušenia sa bližšie pozrieme v 2. časti článku o somatotypoch.
Pravdou ale je, že podľa prevládajúcej zložky/komponenty a v závislosti na ich pomere odborníci nachádzajú okrem spomínaných troch základných kategórií (endomorf, mezomorf, ektomorf) až 10 prechodových kategórií somatotypov.

  • vyrovnaný mezomorf ... druhá zložka (muskulatúrnosť) je prevládajúca, prvá (množstvo tuku) a tretia sú najnižšie resp. sa nelíšia o viac ako pol bodu
  • ektomorfný mezomorf ... druhá zložka je dominantná (muskulatúrnosť), tretia je vyššia ako prvá (množstvo tuku)
  • mezomorf - ektomorf ... druhá (muskulatúrnosť) a tretia zložka sú rovnaké (resp. nelíšia sa o viac ako pol bodu), prvá (množstvo tuku) je nižšia
  • mezomofný ektomorf ... tretia zložka je prevládajúca, druhá (muskulatúrnosť) je vyššia ako prvá (množstvo tuku)
  • vyrovnaný ektomorf ... tretia zložka je prevládajúca, prvá (množstvo tuku) a druhá (muskulatúrnosť) sú rovnaké (resp, nelíšia sa o viac ako pol bodu)
  • endomorfný ektomorf ... tretia zložka je prevládajúca, prvá (množstvo tuku) je vyššia ako druhá (muskulatúrnosť)
  • endomorf - ektomorf ... prvá a tretia zložka sú rovnaké, druhá (muskulatúrnosť) je nižšia
  • ektomorfný endomorf ... prvá zložka (množstvo tuku) je prevládajúca, tretia je vyššia ako druhá (muskulatúrnosť)
  • vyrovnaný endomorf ... prvá zložka (množstvo tuku) je prevládajúca, druhá (muskulatúrnosť) a tretia sú rovnaké resp. sa nelíšia o viac ako pol boda
  • mezomorfný endomorf ... prvá zložka je prevládajúca (množstvo tuku), druhá (muskulatúrnosť) je vyššia ako tretia
  • mezomorf - endomorf ... prvá (množstvo tuku) a druhá (muskulatúrnosť) zložka sú rovnaké (resp. nelíšia sa o viac ako pol bodu), tretia je nižšia
  • endomorfný mezomorf ... druhá zložka (muskulatúrnosť) je prevládajúca, prvá (možstvo tuku) je vyššia ako tretia
  • stredný somatotyp ... každá zložka sa pohybuje v rozsahu 3-4 bodov, vzájomne sa nelíšia o viac ako jeden bod

(pokračovanie v ďalšom článku)