Ako schudla 11 kg 22 ročná Dajana Rodriguez?

Ako schudla 11 kg 22 ročná Dajana Rodriguez?

Na začiatku tohto článku bola fotografia, ktorú sme zverejnili na Facebook fanpage FitnessTréneri a ktorá vzbudila zaslúženú (a dodám, že pozitívnu) reakciu u väčšiny dievčat a žien, ktoré patria do skupiny priaznivcov webu FitnessTreneri.sk - Dajana Rodriguez na tejto fotografii "odprezentoval" zmenu, ktorú dosiahla za 14-15 týždňov snaženia. Viac ako 200 "lajkov" a 20 komentárov (plus množstvo žiadostí o poskytnutie "receptu" na zmenu), to už je dôvod na to, aby sme sa s Dajanou spojili o požiadali ju o intreview. No skôr, ako sa započúvate do nášho rozhovoru, prečítajte si, čo o svojej transformácii do novej podoby napísala samotná Dajana vo svojom blogu - čo síce pôvodne nebolo určené pre FitnessTreneri.sk,  napriek tomu to s našou stránkou súvisí ...

Dajana Rodriguez: Ako som schudla a niečo z môjho súkromia

Taaaak ... po dlhom uvažovaní som sa rozhodla, že to zverejním! Dámy a páni, rada by som sa s vami podelila o obrovskú radosť z môjho nového života, z mojej novej postavy. Je to niečo z môjho súkromného života a nedávam to sem preto, aby som niekoho nahnevala pred sviatkami, alebo aby sa niekto urazil, že mám niečo proti ľudom, dámam, ktoré sú pevnejšie. To vôbec nie. Naozaj dlho som váhala, či to sem dám, hlavne fotografiu z obdobia "pred", lebo sa zato naozaj hanbím. No som hrdá nato, že som sa rozhodla to zmeniť a že teraz som tam kde som, lebo ja som sa cítila naozaj zle. Nešlo o to, ako vyzerám, teda šlo ... ale proste, mne bolo zle, bola som unavená, nešťastná a verím, že veľa z vás pochopí, čo chcem povedať. Dnes sa hanbím za to, aká som bola, ale teraz som o to viac na seba hrdá, dokonca som poslala túto zmenu aj na jednu slovenskú stránku (poznámka - reč je o FitnessTreneri.sk), zameranú na takéto zmeny a cieľom nie je sa popýšiť, ale motivovať, povzbudiť, poradiť.

Ja sama som totiž spočiatku nevedela čo a ako, nemal mi kto poradiť a všetko som si našla sama - tak teraz, keď už viem AKO, chcem poradiť aj ostatným. Ten pocit, tú radosť, ktorú teraz zažívam, to všetko chcem posunúť ďalej! Pretože to, čo cítim, je ten najlepší pocit na svete a doslova ma to zmenilo - moju náladu, celkovo môj život, som šťastná, zdravšia a chcem aby boli aj ostané ženy. Neviete si niektorí ani predstaviť, aké je to vnútorné trápenie ženy, ktorá je nešťastná zo svojho výzoru - je to aj plač, aj hnev, aj zlosť. Ak teda niekto chce. Prečítajte si môj príbeh, to ako cvičím, ako jem, ako žijem a hlavne ako to stíham. Momentálne nestíham ani odpisovať, píšem v angličtine aj španielčine, keďže táto moja fotka sa po uverejnení na mojom konte na sociálnej sieti akosi dostala na nejakú americkú stránku - a všetci sa ma pýtajú "ako si to dokázala"?

No taaaaakže ... začnem od začiatku! Som príkladom človeka, čo miluje sladké a dobré jedlo všeobecne. Aj som stále chudla, držala diéty - ale schudla som, potom zas pribrala a tak dookola. Už som bola z toho zúfalá, vyskúšala som všetky možné diéty ... hej zabrali, ale za pár mesiacov, akonáhle som sa vrátila späť k bežnej strave, všetko sa vrátilo, ba ešte viac! Mala som nervy, plač, hnev ... to všetko som si zažila! Totiž, ja som do tých 17 rokov bola štíhla, pevná, proste super postava, na ktorú som bola zvyknutá (a aj moje okolie) a nie toto, čo vidíte na prvej fotografii. A aj keď som s trápením schudla, nikto z môjho okolia mi nepovedal "je to super!", pretože aj tak to nevyzeralo dobre - zadok úplne ochabnutý, celulitída jak delo, na pažiach mi to tiež len viselo, brucho ako taká placka. Proste schudnutá, ale nechutná.
V lete som sa vyžrala doslova do hrôzostrašných pre mňa rozmerov, každý deň som si vravela, že "už zajtra začnem", ale nezačalo som. Až som sa 20. augusta zbadala na fotke a vtedy som sa tak nasrala ako nikdy (sorry za výraz ale inak sa to nazvať nedá) - už žiaden plač, len hnev a obrovský! Povedala som si, že diétami nato nepôjdem, lebo nemá to zmysel, musím zmeniť život a tak sa stalo. Pred domom mám posilňovňu, tak som tam zašla - prvý týždeň som cvičila s trénerkou, no potom som si povedala, že ja ju nepotrebujem a že nato prídem sama (ako vo všetkom - ja som taký samouk, "ja sama" ako sa vraví). Na internete som začala študovať všelijaké stránky na tému "ako cvičiť, čo, kedy, koľko, ako sa stravovať, aké doplnky výživy užívať". Niečo som si z toho vzala, ale veľa som si prispôsobila, lebo keby to všetko dodržiavam, tak by som sa strašne obmedzovala a to ja nechcem - ja chcem žiť naozaj normálne.

Ako som trénovala?
3 mesiace som cvičila 3 krát do týždňa - vždy pred tréningom beh, alebo chôdza na páse (15 minút, postupne som zvyšovala rýchlosť, to musí byť) a to isté aj po tréningu.
Prvý tréningový deň, utorok
prsia a biceps ... 2 cviky na každú skupinu, 3 série, 15-30 opakovaní
Druhý tréningový deň, piatok
chrbát a triceps ... 2 cviky na každú skupinu, 3 série, 15-30 opakovaní
Tretí tréningový deň, nedeľa
stehná, boky, zadok ... 2 cviky na každú skupinu, 3 série, 15-30 opakovaní
No a brucho som cvičila počas týchto dní kedykoľvek, kedy som vládala a vždy 30 opakovaní v sérii.

Ako som sa stravovala?
Stravu som si samozrejme prispôsobila, ale neboli to už žiadne diéty, nekonali sa ani špeciálne potraviny, lebo ja chcem normálne žiť! Boli tam nejaké zmeny ako "doobeda človek prijíma sacharidy a poobede už nie", ale žiadne výstrednosti. Na raňajky dáke pečivo, tomu klasicky maslo, alebo nejaká nátierka, zelenina, párky, alebo musli s mliekom, alebo aj makovka ... normálne raňajky. Na desiatu ovocie, obed normálny, nič extra - keď bol segedin, tak segedin, keď rezeň, tak rezeň, dokonca aj pizza, ale niekedy len šalát, pretože som striedala "ľahšie a ťažšie obedy".
Olovrant? Niekedy nič, niekedy tie také pukancové chlebíky, dokonca aj čokoláda,  ale horká - naposledy to bola taká 70%, bola tak veľká, že ju rozdelili na 5 porcií, ktoré boli zvlášť zabalené vo vnútri a každý deň som zjedla jednu tú porciu. 5 dní po sebe! Bolo to vtedy, keď som mala "pred a počas mojich ženských dní" a  mala som strašnú chuť na sladké - však to poznáte. Zjedla som čokoládu a nič hrozné sa nestalo, nepribrala som ani gram, totiž výživová hodnota bola presne taká ako keby som zjedla jogurt, čo bežne jem. A večera? Jogurt alebo syry so zeleninou, tuniak, kuracinka, proste veľa bielkovín.
Stačí dodržiavať pravidlo, že pred tréningom sa jedia cukry kvôli energii, ale po ňom už iba bielkoviny, lebo tie budujú svalov. A aby som nezabudla - samozrejme, úplne som vylúčila sladkosti aj sladké vody. Inak som jedla všetko... a vďaka bohu za vynález ako proteínové tyčinky! To sú tyčinky, čo chutia ako twix alebo snickers, ale obsahujú bielkoviny, jedia ich športovci a nepriberá sa po nich ako po klasických tyčinkách. Ja som ich jedla (a stále jem) napríklad poobede, alebo na desiatu, namiesto menšieho jedla. Proteínové tyčinky sú pre mňa niečo neskutočné - jem sladké bez výčitiek a viem, že môžem. No, čo sa týka cvičenia, takto to bolo tie tri mesiace.

Moje a snáď aj vaše ciele

Darilo sa mi, schudla som, ale keďže som potrebovala vyzerať čo najlepšie na plese, tak som začala makať viac - dnes už chodím do posilňovne 4-5 krát týždenne, cvičím už všetky partie tela (samozrejme s vyššími záťažami), už zaťažujem aj ramená, stále behám (samozrejme, podstatne rýchlejšie) a aby som nezabudla - pred každým tréningom pijem spaľovač tukov. To je taká vec, ktorú ak vypijete (alebo zjete) pred tréningom, dokážete zlikvidovať aj 2x viac kalórií a chudnete dokonca aj po tréningu - je to ako keby ste makali dvojnásobne atd.
Takže dievčatá, ako sa všade píše a ja to mám odskúšané - diétami ani zázračnými pilulkami to nejde. Treba zmeniť čosi vo svojom živote - hlavne cvičiť a nebáť sa záťaží, pretože teraz vyzerám zdravo, nič na mne nevisí, mám svaly, ale nevyzerám ako dáka kulturistka. Chudnutie diétou, bez cvičenia naozaj k ničomu nevedie - mám to odskúšané. Ja som teraz tak šťastná ako nikdy, cítim sa pekná a sexi, kupujem si nové oblečenie veľkosti S a som naozaj rada, že som začala s tréningom a stále chcem viac a viac a viem, že s tým neprestanem. Ten pocit keď si dám večer o desiatej 3bitku, je tiež skvelý, ale je to iba chvíľkové potešenie, teraz čo prežívam je však radosť celodenná, 24hodinová. A čo si odriekam? Len sladkosti (ktoré aj tak nepotrebujem, lebo mám proteínové tyčinky) a nežerem po ôsmej večer. Neveríte?

Napríklad, teraz sme boli na plese (chudla som aj preto, aby som práve na plese čo najlepšie vyzerala) a ako som vravela, ja chcem žiť normálne, nie v spoločnosti sa všetkému vyhýbať, čo nám dajú na stôl. Jedla som aj koláče, aj večeru, aj polnočnú kapustnicu - bol to môj "šokový deň" a na druhý deň som opäť "nabehla" na klasiku.
Hlavné je začať a nevyhovárať sa - aj ja študujem na výške, aj ja mám koníčky, aj ja som naozaj veľmi zamestnaná osoba, ale čas na tréning sa vždy nájde. Ľudia, čo vravia, že sa nedá, len klamú samých seba - menej kukať telku, sedieť na nete, na kávičkách sa vykecávať sa a času bude dosť! Alebo sú také medzi vami, čo povedia "začala som chodiť do fitka, ale ma to nebavilo, lebo som nemala s kým, nevedela som čo a ako" - aj to sú to len trápne výhovorky! Ja totiž nato, aby som zvládla svoj tréning, nikoho nepotrebujem a pravdupovediac, keby so mnou na tréningu šiel, len by ma to zdržiavalo - mne ide o seba a o to, aby som makala rýchlo a čo najtvrdšie. A keď človek časom vidí aj výsledky, nie je možné, aby prestal, lebo chce stále viac.

Teraz mi píše veľa žien, že oni sa hanbia ísť do posilňovne, pretože im vadia tie pohľady - dámy, a to si myslíte, že sa na vás pozerajú iba vo fitness centrách? V škole, obchode, na ulici, tam ste neviditeľné?
Ako prepáčte mi, ale musím to takto na rovinu napísať - to sú len ďalšie výhovorky, dopracovali sme sa tam (myslím k nadváhe) samé a tie pohľady ... áno, je to nepríjemné, ale práve preto ma to od začiatku hnalo stále dopredu, lebo som si povedala "nabudúce, keď prídem, nechcem aby ste sa na mňa kukali, chcem,  aby ste čumeli, že aká som ja žena!"
Na začiatku by o mňa ani bicykel v tej posilňovni neopreli a dnes? Pozerajú mi na zadok ... vážne! Viem, že každá sme iná, ale treba sa prekonať. Ono, veľa ľudí sa zľakne, lebo naozaj prvé dva týždne boli kruté  ... svalovica, straaaaašná ... zmena stravy, odriekať si sladké, krutéééé ... ale prešlo to.
A že ľudia nevedia ako na to? Dnes na nete nájdete aj to, ako vyrobiť raketoplán, je teda problém nájsť si nejaké tréningové plány, rady, cviky? Čiže ... treba len začať, ísť a vytrvať, tá radosť, čo príde, bude obrovská a ja ju práve prežívam! A chcela by som, aby ste ju prežívali aj vy.

Praktické rady pre tie, čo chudnú

Čo sa týka váhy, bude klesať, ale lepšie je pozerať sa na miery, na centimetre. Pretože ak začnete s tréningom, strácate síce tuk, ale často naberiete aj na svalovej hmote (poznámka: prečo je svalová hmota dôležitá pri likvidovaní telesného tuku sa dozviete z článku o chudnutí) a tá je ťažšia ako tuk - váha vám preto neukáže presne to, čo sa s vami deje a čo ľahko zistíte z tých centimetrov. Aj tie ubúdajú každému inak. Pozrite si moje fotografie a môžete vidieť, že v mojom prípade to ide ľahko z hornej časti tela a ťažšie je schudnúť z nôh (moja kubánska genetika nepustí ... teda trošku hej). Čiže prsia mi schudli dosť, ale to neboli v podstate prsia, tie som nikdy nemala (košík mám stále B), to som len bola taká nabratá na chrbte, celkovo taký objem, poznáte to. Aj pás, ten ide pekne, bruško sa formuje. A boky? Nohavice mením postupne za menšie a menšie, celulitída sa stráca, zadok sa zdvíha a ... zaguľaťuje. Jasne, popisujem to ako proces pôrodu delfína, ale naozaj to takto je! Mojim cieľom je mať postavu, že keď sa v lete tresnem pod slnečník na pláž, nebudem sa hanbiť spinkať bruchom dole, bruchom hore, na boku ... :-)

Dajana Rodriguez - interview, 1. časť

Dajana Rodriguez - interview, 2. časť