Rastlinné adaptogény (II) - informácia o ich anabolickom pôsobení

Rastlinné adaptogény (II) - informácia o ich anabolickom pôsobení

V prvom článku o rastlinných adaptogénoch som vám poslytol základné informácie o tejto mimoriadne zaujímavej skupine doplnkov výživy, ktoré sa získavjú spracovaním extraktov a výťažkov špecifických rastlín. Zdôraznil som aj fakt, že adaptogény sa stali súčasťou suplementačného plánu mnohých športovcov, ktorí využívali (a stále využívajú) moje poradenstvo v príprave na vrcholné súťaže - samozrejme, že ich užívali aj moji dvaja najúspešnejší zverenci vo svete kulturistiky Marián Čambal a Jaro Horváth.
Iba dodám, že adaptogény RODIOLON 110, RAP1 TESTER SPRAY a EXTRAZA 100 môžete získať aj prostredníctvom e-shopu ObchodRonnie, ich efektívnosť sa zvyšuje vzájomnou kombináciou resp. zaradením doplnku 25GH STACK do suplementačného plánu.

Praktické informácie o rastlinných adaptogénov

Výsledky mnohých pokusov sa zhodujú v tom, že z hľadiska biologickej účinnosti a dostupnosti účinných látok sú najvhodnejšie tekuté extrakty (v prípade požiadavky na zvýšenie anabolickej účinnosti je výhodné obohatenie o ekdysteron). Dostupnosť a následne efektivita obsahových látok sa podstatne zvýši, ak sú tekuté extrakty aplikované vo forme sprejov na sliznicu ústnej dutiny (jednoduchých streknutím do úst, alebo pod jazyk). Využívanie doplnkov vo forme tabliet, kapsúl alebo kombinovaných tekutých extraktov je prínosom iba v prípade, ak je cieľom zvýraznenie niektorého špecifického účinku (napr. zvýšenú podporu proteosyntézy dosiahnete pravidelnou, kombinovanou aplikáciou rastlinných adaptogénov v tekutej a tabletovej forme v 2-3 denných dávkach po bielkovinovom jedle; zvýšený stimulačný účinok dosiahnete jednorázovým podaním 50-200% maximálnej dennej dávky približne 60 minút pred tréningom alebo pred súťažným výkonom a pod.)

Praktické poznatky získané ruskými športovcami zo silových, silovo-vytrvalostných a vytrvalostných športových disciplín ukázali, že efektívnosť rastlinných adaptogénov zvyšuje cyklovanie v príjme a forma záťaže - čím ťažšia je tréningová záťaž, tým lepšie sú výsledky zaznamenané pri aplikácii adaptogénov (ak športovec netrénuje dostatočne tvrdo, nemá zmysel, aby vo svojej príprave rastlinné adaptogény využíval). V športovej praxi sa všetko realizuje v spomínaných cykloch a podobne je to aj pri aplikácii rastlinných adaptogénov – najvhodnejšia sa ukázala každodenná aplikácia suplementárnych doplnkov výživy s obsahom rastlinných adaptogénov v 2-3 po sebe idúcich cykloch (každý cyklus by mal trvať maximálne 14-28 dní), medzi ktorými sú 7-21 dňové prestávky v aplikácii týchto doplnkov.

Dávkovanie rastlinných adaptogénov vo forme tekutých extraktov sa pohybuje obvykle v rozmedzí 20-80 kvapiek v jednej dávke, denne sa aplikujú 2-3 dávky približne 40 minút pred jedlom, alebo krátko po jedle (v prípade, ak je cieľom podpora anabolických dejov v organizme). Rastlinné adaptogény vo forme tabliet sa aplikujú najčastejšie s jedlom, alebo krátko pred a po športovom výkone (tréningu). Pre športovcov z vytrvalostných športových disciplín je výhodné využívať spodnú hranicu, pre ostatných športovcov hornú hranicu odporúčaného jednorázového dávkovania. V prípade, že výrobca pozná presné zloženie, resp. obsah účinných látok, efektívnejšie je dávkovanie prepočítané na hmotnosť športovca. Pravidelné prekračovanie odporúčaného dávkovania o viac ako 50% zväčša neprináša zvýšenú efektivitu suplementárneho doplnku, len zbytočne zvyšuje množstvo financií vynaložených na rastlinné adaptogény (aj keď je pravdou, že ich cena v porovnaní s niektorými komerčne produkovanými suplementárnymi doplnkami výživy pre športovcov je výrazne nižššia). Z finančného hľadiska sú najdostupnejšie tekuté extrakty, práškové extrakty vo forme kapsúl alebo tabliet sú drahšie približne o 150%-200% a finančne najnáročnejšie sú suplementárne doplnky, ktoré obsahujú čistý ekdysteron.

Rhaponticum carthamoides
Rhaponticum carthamoides je hlavným predstaviteľom rastlín, z ktorých sa získavajú ekdysteroidy (ako ďalšie zdroje ekdysteroidov sú využívané rastliny exotických krajín - Pfaffia paniculata, Polypodium vulgare, Serratula coronata, Ajuga reptans, Cyanotis vaga a niektoré iné). Je vysokohorskou rastlinou, ktorá prirodzene rastie v oblasti južnej Sibíri (na Altaji a v okolí Sajanského pohoria), ale môže sa pestovať aj v špecifických oblastiach strednej Európy. Za jeho biologické účinky sú zodpovedné spomínané ekdysteroidy (predovšetkým ekdysteron), ktoré sa nachádzajú v optimálnej koncentrácii práve v tekutých extraktoch pripravených vyluhovaním Rhaponticum cartahmoides v alkohole. Dostupné sú aj práškové zmesi získané jemným rozdrvením sušeného koreňa. Špecifickým a finančne náročným priemyselným postupom je možné z Rhapontica carthamoides získať aj čistý ekdysteron, u ktorého bolo preukázané už spomínané pozoruhodné anabolické a antikatabolické pôsobenie.
Účinky extraktov z Rhapontica carthamoides boli zdokumentované na športovcoch špičkovej úrovne (prevážna väčšina aplikovala tekutý extrakt, alebo čistý ekdysteron v tabletizovanej forme) v období, kedy trénovali s vysokou intenzitou alebo extrémne tvrdo. Extrakty preukázateľne predlžujú maximálny výkon a zvyšujú výkonnosť, vytrvalosť, skracujú čas potrebný na regeneráciu čím umožňujú tvrdšie a častejšie trénovať, pozitívne ovplyvňujú statickú silu, zväčšujú rýchlosť, presnosť pohybov a tiež ich koordináciu. Použitie extraktov bolo vždy efektívnejšie v prípadoch predchádzajúcej únavy, kde okrem urýchlenia regenerácie pozitívne ovplyvňovali „chuť trénovať“ (tzn. že umožňovali absolvovať viac tréningových jednotiek s vyšším tréningovým nasadením). Anabolické účinky tekutého extraktu Rhapontica carthamoides sú využívané najmä v silových športoch (kulturistika, vzpieranie, zápasenie, hod guľou a diskom, hod oštepom, armwrestling atď.) a silovo-vytrvalostných športoch (plávanie, ľadový hokej, behy na krátke trate, skokové disciplíny, lyžovanie, tenis atď.), kde pri zvýšenom príjme bielkovín dochádza k nárastu svalovej hmoty, sily a úbytku telesného tuku. Pre športové disciplíny vytrvalostného charakteru (futbal, cyklistika, triatlon, ľahká atletika, basketbal, volejbal, beh na lyžiach atď.) je zaujímavá schopnosť tekutých extraktov Rhapontica carthamoides oddialiť nástup a prejavy únavy, eliminovať nepriaznivý vplyv vonkajšieho prostredia na výkon (napr. osvedčili sa pri letných horúčavách) a zabezpečiť dostatočnú výkonnosť počas dlhého časového úseku.

Aralia mandshurica
Aralia mandshurica je rýchlo rastúci ker, ktorý rastie na ruskom Ďalekom východe, v Mandžusku, v severnej Číne a v oboch Kórejských republikách. Silné stimulačné účinky tejto rastliny boli zistené už v roku 1951 pri výskumných prácach realizovaných ruským farmakologickým oddelením VILAR a nasledujúce roky výskumu dokázali, že ich nositeľmi sú látky označované ako aralosidy a oleanosidy.
V Rusku sú dostupné tekuté extrakty pripravené vyluhovaním rastliny Aralia mandshurica v etanole a očistené zmesi aralosidov spracované do tabletovej formy (známe pod firemným názvom SAPARAL), ktoré sa na podporu športového výkonu využívajú od začiatku 70. rokov 20. storočia. Výskumné práce realizované na elitných ruských športovcoch z rôznych športových odvetví (vzpieranie, veslovanie, plávanie, hokej, futbal, volejbal, tenis, hod oštepom a diskom, beh na 10.000 metrov) ukázali, že tekuté extrakty z rastliny Aralia mandshurica po 2-3 týždennej aplikácii znížili únavu, zvýšili tréningové nasadenie, odolnosť organizmu voči bolesti, nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, zvýšili výkon, fyzickú silu, zlepšili reakčné schopnosti, vitálnu kapacitu pľúc a v prípade zvýšeného príjmu bielkovín (príjem minimálne 2,5 g/kg hmotnosti) priaznivo ovplyvnili aj nárast hmotnosti organizmu. Zaznamenané boli tiež účinky afrodiziakálne, hypolipidemické a hypocholesterolemické.

Rhodiola rosea
Rastlina Rhodiola rosea je najviac rozšírená v horách južnej Sibíri, na Ďalekom východe, na Urale ale môžeme ju nájsť aj v Mongolsku, Číne a v niektorých krajinách strednej a západnej Európy. Podrobné skúmanie jej obsahových látok prinieslo pozoruhodné zistenie - napriek tomu, že hlavnými účinnými látkami sú tzv. p-tyrosol a glykosid rhodiolosid, adaptogénne pôsobenie rastliny Rhodiola rosea výrazne zvyšujú aj ďalšie látky, ktoré sa tu nachádzajú iba v minimálnom množstve - napr. skupina flavonoidov (rhodalin, rhodionin, rhodiolgin, rhodiosin), sterinov (b-sitosterol, daukosterin), cinnamylalkoholy aj monoterpeny.
Pri sledovaní adaptogénnych účinkov tekutých a tabletovaných extraktov pripravených z Rhodioly rosea bola zaznamenaná súvislosť s funkciou niektorých endokrinných žliaz – kastrácia samcov potkanov (odtsránenie semeníkov) a hypofyzektómia (chirurgické odstránenie hypofýzy) znižovali ich aktivitu.

Eleutherococcus senticosus
Rastlina Eleutherococcus senticosus je typickou rastlinou ruského Ďalekého východu, kde sa nachádza v hojnom počte (ročne sa z tejto oblasti získa viac ako 3000 t vysušeného koreňa a suchých bylinných častí a pre svoj častý výskyt je niekedy nazývaný ako Sibírsky ženšeň). Rovnako v hojnom množstve sa nachádza aj na území Číny, odkiaľ sa Eleutherococcus senticosus exportuje do viacerých krajín sveta. V 60. a 70. rokoch 20. storočia ruské vedecké skupiny izolovali z rozličných častí tejto rastliny niekoľko látok (označujeme ich ako eleutherosidy) u ktorých bola dokázaná biologická aktivita, rovnako ako u tekutých extraktov pripravených z vysušeného a špecifickou technológiou spracovaného koreňa.
Z publikovaných výsledkov výskumných prác, ktoré sa zaoberali vplyvom rastliny Eleutherococcus senticosus na organizmus živočíchov (po aplikácii vo forme tekutého extraktu, alebo primiešaním spracovaných častí rastliny priamo do potravy), sú okrem známeho adaptogénneho pôsobenie pozoruhodné tieto – extrakt stimuloval činnosť endokrinných pohlavných žliaz, znižoval hladiny cholesterolu v krvi, znižoval množstvo vylučovaných glukokortikoidov po fyzickej záťaži, podávanie extraktu nepretržite po dobu 20 dní spôsobilo nárast obsahu proteínov v prsných svaloch u kurčiat, zvýšené zadržiavanie dusíka, draslíka a vápnika bolo zaznamenané aj v experimentoch realizovaných na králikoch a býkoch (anabolické pôsobenie), pri pokusoch s potkanmi bola zaznamenaná schopnosť extraktu ovplyvňovať negatívne zmeny v metabolizme dusíka po zvýšenej záťaži (antikatabolické pôsobenie).
Jedným z kritérií, ktoré sa používajú na určovanie adaptogénnej aktivity je hodnotenie vplyvu rastlinného adaptogénu na fyzickú prácu (výkon) – 14 dňové podávanie extraktu dokázalo predĺžiť maximálny výkon u elitných ruských športovcov o 18-25% (bežci na dlhé trate, plavci, cyklisti, bežci na lyžiach, tenisti, futbalisti, hokejisti, boxeri, zápasníci), pri ťažkej fyzickej záťaži bol pozorovaný priaznivý vplyv na respiračný i kardiovaskulárny systém . Stimulačný a antidepresívny účinok bol zaznamenaný po podaní tekutého extraktu získaného z koreňa aj z listov, dokonca aj po podaní vysušených plodov rastliny.

Ekdysteroidy

Po zaradení androgénnych a anabolicko-androgénnych steroidov na listinu dopingových prostriedkov v 70. rokoch dvadsiateho storočia sa pozornosť Ruských špecialistov na doplnkovú výživu upriamila na unikátnu skupinu látok označovaných ako ekdysteroidy. Výnimočnosť tejto skupiny látok bola už v tom, že sa dokázala ich prítomnosť v telách hmyzu aj v niektorých rastlinách (preto sú niekedy nazývané aj ako fytosteroidy) – na rozdiel od hmyzu sa v rastlinách vyskytujú vo vyšších koncentráciách (v množstve 1-2% z hmotnosti vysušenej rastliny). Prvé ekdysteroidy boli izolované v roku 1954 (Butendant, Karlson) – 25 mg látky získali z 500 kg kukiel hmyzu. Až v roku 1966 japonskí vedci dokázali prítomnosť ekdysteroidov v niektorých rastlinách a v nasledujúcich rokoch sa výskum zoberal ich štruktúrou aj možnosťou syntézy. Vývoj nových izolačných postupov umožnil v 60. a 70. rokoch izoláciu viacerých ekdysteroidných látok, ktoré pri aplikácii zvieratám vykazovali široké spektrum zaujímavých biologických účinkov, z nich by som chcel upozorniť predovšetkým na účinky anabolické. V nasledujúcom období niektoré z chemicky čistých ekdysteroidov sa ukázali ako potencionálne vhodné pre aplikáciu v doplnkovej výžive pre športovcov– napr. ekdysteron (v literatúre je označovaný aj ako 20-hydroxyekdysteron, b-ekdyson alebo krustekdyson), inokosteron, ponasteron, cyasteron, pterosteron, muristeron, turkesteron a ďalšie. Najviac využívaným ekdysteroidom je ekdysteron, ktorého extrakcia je relatívne najjednoduchšia a z hľadiska finančných nákladov preto najprijateľnejšia. Aké účinky boli potvrdené v prípade ekdysteronu?

Anabolické účinky a účinky zvyšujúce výkonnosť
Boli preukázané vo viacerých publikovaných prácach a pozorovaniach, ktoré sa zaoberali ekdysteronom a tekutými extraktami z koreňa rastliny Rhapotnicum carthamoides (uvediem niektoré z dostupných prác)

  • 1963 (Burdete, Coda) – referovali o stimulujúcich účinkoch ekdysteronu získaného z hmyzu na syntézu bielkovín u cicavcov
  • 1968 (Seiichi, Tadahiko, Mitsuru) – pri podávaní ekdysteronu myšiam - samcom v dávke 0,05mg/100g hmotnosti zaznamenali rovnaký účinok na proteosyntézu v pečeni ako po podaní AAS clostebol.
  • 1968 (Okui, Otaka) – referovali, že dávka ekdysteronu 0,5mg/100g hmotnosti podávaná 10 dní myšiam dokázala zvýšiť hmotnosť 1,9 krát u nedospelých a 1,6 krát u dospelých jedincoch v porovnaní s kontrolnou skupinou.
  • 1976 (Syrov, Kurmukov) – referovali o podstatnom zvýšení hmotnosti potkanov po podávaní ekdysteronu v dávke 0,5mg/kg, tento účinok porovnávali s účinkami AAS methandienonu (obsiahnutom v maďarskom lieku s firemným názvom NEROBOL)
  • 1978 (Syrov) – opakovane dokázal účinok ekdysteronu na proteosyntézu vo svaloch potkanov, tento účinok porovnával s účinkami AAS methandienone (obsiahnutom v ruskom lieku s firemným názvom METANDROSTENOLON)
  • 1978 (Azizov) – overil a potvrdil pozorovania Syrova
  • 1982 (Malikov, Esenbajevova) – referovali, že po podávaní ekdysteronu v dávke 0,05mg -0,1mg/100g hmotnosti počas 14 dní sa u mladých potkanov zvýšil obsah glykogénu v pečeni a svaloch v rovnakej miere, ako po aplikácii AAS RETABOLIL (obsahuje účinnú látku nandrolone decanoate) v dennej v dávke 0,1mg/100g hmotnosti.
  • 1988 (Abubakirov) – referoval o stimulačnom účinku ekdysteronu na rast svalovej hmoty u športovcov so silovým tréningom, ktorí prijímali dostatočného množstvo bielkovín
  • 1993 (Šelepcovová) – rast stimulujúce účinky u prasiat zaznamenala po 30 dňovom podávaní stravy, ktorá bola obohatená o ekdysteroidy (v podobe výťažkov z rastliny Rhapotnicum cartahmoides)
  • 1994 (Purser, Barker) – referovali o zvýšení miery telesného rastu u oviec, ktorým podávali stravu veľmi nízkej kvality, ale obohatenej o ekdysteron v dávke 0,02mcg/kg hmotnosti
  • 1996 (Sláma, Koudela, Tenora, Máthová) – referovali, že podávanie ekdysteronu v strave japonským prepeliciam spôsobilo zvýšenú mieru rastu o 15% oproti kontrole
  • 1997 (Krátky) – referoval, že podávanie ekdysteroidov v dávke 0,2-0,4mg/kg hmotnosti u prasiat spôsobilo zvýšenú retenciu dusíka a nárast hmotnosti na o 12-16% oproti kontrole aj napriek zníženiu množstva krmiva o 11-17%
  • 1997 (Syrov, Portugalov) – opätovne porovnávali účinky denného podávania 0,5 ml tekutého extraktu rastliny Rhapotnicum carthamoides a 20 mg ekdysteronu s 20 mg dennou dávkou AAS methnadienone. Testované látky podávali 14 dní kastrovaným dospelým potkanom a zistili, že anabolická efektivita (určená ako prírastok hmotnosti v porovnaní s kontrolnou skupinou) extraktu dosiahla 18% a ekdysteronu 38% z podanej dávky AAS. V prípade aplikácie extraktu a ekdysteronu nezaznamenali žiadnu androgénnu aktivitu.
  • 1998 (Azizov, Seifulla) – referovali, že potkany, ktorým bol podávaný ekdysteron nepretržite 7 dní dokázali v testoch s núteným plávaním plávať podstatne dlhšie ako skupina potkanov bez ekdysteronu. Účinky na fyzický výkon prirovnali k účinkom AAS.
  • 2000 (Chimikov) – referoval o schopnosti viacerých látok zo skupiny ekdysteroidov stimulovať proteosyntézu
  • 2001 (Syrov) – testoval schopnosť látok zo skupiny ekdysteroidov stimulovať proteosyntézu – najúčinnejší bol turkesteron, cyasteron a ekdysteron

Ďalšie preukázané účinky ekdysteroidov
Po podaní ekdysteroidov bol okrem anabolických a antikatabolických účinkov na svalovú hmotu zaznamenaný aj ich pozitívny vplyv na hojenie rán, kožných poranení, svalových poškodení, zlomenín kostí, erytropeoézu, zaznamenané bolo aj hepatoprotektívne s stimulačné pôsobenie. Ekdysteroidy boli schopné napr. podstatne zvýšiť vytrvalosť a fyzický výkon v extrémnych teplotných podmienkach, ovplyvnili odolnosť organizmu voči fyzickej záťaži, zrýchlili regeneráciu po náročnom fyzickom zaťažení, dokázali zvýšiť citlivosť tkanív na inzulín (mimochodom, stretol som sa s myšlienkou ich využitia ako antidiabetických prostriedkov) atď.

Poznámka: pri návšteve Lekárskej fakulty v Užgorode mi v miestnej „medicinskej biblioteke“ (lekárska knižnica) vyhľadali originálny referát Syrova a Kurmukova „Ob anaboličeskoj aktivnosti fitoekdizona ekdysterona videlenogo iz Rhapotnica cartahmoides“, ktorý bol publikovaný v ruskom odbornom časopise Farmakologia i toxikologia, č. 6, str. 690-693, 1976. Autori pokusy realizovali na kastrovaných samcoch potkanov rozdelených do štyroch skupín:

  • Skupina A1 – nedospelým potkanom o hmotnosti 70-80g podávali denne počas siedmich dní ekdysteron v dávke 0,5mg/100g hmotnosti,
  • Skupina A2 – nedospelým potkanom o hmotnosti 70-80g podávali denne počas siedmich dní AAS s firemným názvom NEROBOL (obsahuje účinnú látku methandienone) v dávke 1mg/100g hmotnosti
  • Skupina B1 – dospelým potkanom o hmotnosti 240-280g podávali denne počas siedmich dní ekdysteron v dávke 0,5mg/100g hmotnosti
  • Skupina B2 – dospelým potkanom o hmotnosti 240-280g podávali denne počas siedmich dní AAS s firemným názvom NEROBOL (obsahuje účinnú látku methandienone) v dávke 1mg/100g hmotnosti

Výsledky boli porovnané s kontrolnými skupinami, kde sa zvieratám nepodával ekdysteron ani Nerobol. Autori po spracovaní výsledkov zistili:

  • v skupinách, kde bol potkanom podávaný ekdysteron a NEROBOL došlo k zvýšeniu hmotnosti tela - v skupine A1 dosiahol prírastok hmotnosti 1,9 násobok v porovnaní s kontrolou, v skupine B1 prírastok dosiahol 1,6 násobok v porovnaní s kontrolou. Autori zaznamenali nárast bielkovín v svale musculus tibialis anterior. Prírastky zaznamenané v skupinách A2 a B2 boli o 25-45% vyššie.
  • androgénna aktivita ekdysteroru a NEROBOLU bola skúmaná na hmotnosti prostaty a semenných vačkoch. V skupinách A1 a B1 nedošlo k zmene hmotnosti uvedených orgánov, ale v skupine A2 a B2 sa hmotnosť prostaty zvýšila 2,1 násobne a hmotnosť semenných vačkov 2,3 násobne v porovnaní s kontrolou

Autori usúdili, že ekdysteron má reálne anabolické resp. antikatabolické účinky, ktoré sú v porovnaní s AAS NEROBOL nižšie, ale na rozdiel od AAS nemá žiadnu androgénnu aktivitu.

Priemyselná extrakcia ekdysteronu z rastliny Rhapotnica carthamoides (až 80% biologicky účinných ekdysteroidov je získavaných práve z tejto rastliny) je v Európe realizovaná len v Rusku, odkiaľ ho nakupuje iba niekoľko výrobcov doplnkovej výživy určenej pre športovcov (1kg ekdysteronu stojí cca 15.000 - 20.000 USD). Od roku 1980 bol v Sovietskom zväze (na základe prác realizovaných v „Laboratorii farmakologii prof. Sultanova – Instituta chimii rastiteľnych veščestv Akademii nauk Uzbekistana v Taškente pod vedením akademika Abubakirova) vyrábaný dlho utajovaný suplement s firemným názvom EKDISTEN, ktorý obsahoval v jednej tablete 5 mg čistého ekdysteronu. EKDISTEN v tomto období využívali elitní ruskí športovci údajne často v kombinácii s niektorými AAS (pre schopnosť zosilňovať ich účinnosť), v čase pred blížiacimi sa dopingovými testmi aj samostatne (tu sa často spomína, že efektivita EKDISTENU dosahuje 40% z dávky AAS s generickým názvom methandienone tzn. 100 mg dávka EKDISTENU zodpovedá 40 mg ruského METHANDROSTENOLONU).
Utajovanie EKDISTEN-u skončilo po Olympijských hrách v Soule v roku 1988 a od roku 1990 bol voľne dostupný v sieti ruských lekární. Počiatkom 90. rokov bol EKDISTEN vyvážaný aj do USA, kde sa stal známy pod obchodným názvom RATIBOL, no jeho distribúcia bola zastavená zrejme po náraste ceny ekdysteronu v druhej polovici 90. rokov. Popularitu RATIBOLU medzi športovcami dokazuje aj fakt, že v súčasnosti sa pod týmto obchodným názvom predáva niekoľko výrobkov, ktoré ale obsahujú iba mletý koreň rastliny Rhapotnicum carthamoides (tento je približne 100x lacnejší ako ekdisteron) . Zaregistroval som, že výrobok s názvom EKDISTEN je možné nájsť v Rusku na čiernom trhu s doplnkami výživy ešte aj dnes, jedná sa ale s najväčšou pravdepodobnosťou o falzifikát neurčitého zloženia (mimochodom, jeho cena je približne o 350-400% vyššia ako cena v Rusku vyrábaného AAS METHANDROSTENOLON).

Poznámka: v ruských časopisoch, ktoré sa špecializujú na kulturistiku, powerlifting a vzpieranie sa sem-tam objaví reklama na EKDISTEN v tabletovej forme, ktorý je údajne vyrábaný v Uzbekistane pod dohľadom republikovej Akadémie vied. Súčasťou reklamy nie je adresa dodávateľa, ale vždy iba niekoľko telefónnych čísel, na ktorých je možné si EKDISTEN objednať. Niekoľkokrát som sa pokúšal pri návšteve Moskvy cez uvedené telefónne čísla EKDISTEN získať (mimochodom, stále to boli súkromné čísla), ale po prvých slovách (z ktorých bolo jasné, že som cudzinec) som počul rovnakú odpoveď – predajom farmaceutických výrobkov sa nezaoberám, objednávka je neaktuálna. Podľa mojich zistení výroba EKDISTENU vo forme tabliet bola v Uzbekistane ukončená v druhej polovici 90. rokov a ani v Rusku v súčasnej dobe neexituje Ruskými oficiálnymi úradmi schválená výroba suplementárneho výrobku s týmto obchodným názvom. Registrovaný je iba priemyselne vyrábaný práškový extrakt ekdysteronu z rastliny Rhapotnicum carthamoides, ktorý je pod obchodným názvom EKDISTEN dodávaný priamo ruským športovým federáciám pre ďalšiu aplikáciu elitnými športovcami.

Ekdysteron má ako suplementárny doplnok určite budúcnosť - na rozdiel od AS a AAS nie je dopingom a negatívne neovplyvňuje hormonálne procesy v ľudskom tele, ale jeho vysoká cena a nedostupnosť (najkvalitnejší je vyrábaný v Rusku, ktoré mnohí obchodníci ešte aj v súčasnosti kvôli predsudkom považujú za nedôveryhodného obchodného partnera) prakticky znemožňuje jeho väčšie využitie v bežných, komerčne vyrábaných suplementárnych doplnkoch výživy.
Čiastočným a pomerne efektívnym riešením, ako využiť ekdysteroidy obsiahnuté v adaptogénnach rastlinách je príprava a aplikácia tekutých a práškových extraktov z už spomínaných rastlín. Obsah ekdysteroidov a tým aj efektívnosť takto získaných suplementárnych doplnkov je vysoko ovplyvniteľná kvalitou rastlín použitých vo výrobe – vysoko cenené sú rastliny staršie ako 4 roky, zbierané v období september-október. Použitie a spracovanie mladších rastlín resp. zber v inom vegetačnom období výrazne znižuje množstvo účinných obsahových látok a tým aj konečné biologické účinky suplementárnych doplnkov výživy z nich pripravených (myslím, že to je hlavná príčina, prečo sa objavuje kritika na niektoré výrobky, ktoré deklarujú „vysokú kvalitu“ použitých surovín s obsahom ekdysteroidov).

Kde sa dá kúpiť ekdysteron?

Trh s doplnkami výživy ponúka niekolko výrobkov, ktoré obsahujú priamo ekdysteron, alebo rastlinný materiál s obsahom ekdysteronu. Najkvalitnejší ekdysteron pocházal v minulosti iba z Ruska (presnejšie z Manturovského zavodu farmaceutičeskych preparatov), z ktorého som v roku 2005 získal na testovanie 100 g - tie boli použité v príprave Števa Havlíka na Tatranský pohár 2005 a IFBB Majstrovstvá sveta 2005, na ktorých Števo nastúpil v mimoriadne dobrej forme (v kategórii do 90 kg napokon skončil na 4. mieste, porazili ho majstri sveta v tejto kategórii Tabrizi, Mabrouk a talentovaný Piotrkowicz, Števo však porazil ďalšieho majstra sveta, Nemca Thomasa Scheua). Kvalitný ekdysteron sa výhornú cenu sa však dá kúpiť aj z Číny, zaregistroval som aj ponuku z iných krajín Ázie. V e-shope ObchodRonnie.sk aktuálne sú dva výrobky, ktoré sú rovnocenné kvalitou:
NUTREND Ecdysteron with Leucine ... 120 toboliek, tobolka obsahuje extrakt Rhaponticum carthamoides v množstve 370 mg a 333 mg leucínu na zvýšenú podporu syntézy svalových bielkovín
VemoHerb Ecdysterone ... 90 toboliek, tobolka obsahuje 245 mg beta-ecdysteron