Ancel Benjamin KEYS – Američan, ktorý spropagoval BMI index

Zrejme ťažko by ste v histórii hľadali viac kritizovaného vedca/fyziológa, ako bol Ancel Benjamin KEYS (výnimkou je snáď iba Charles-Édouard Brown-Séquard kvôli jeho elixíru mladosti, ktorý bol extrakt získavaný zo semenníkov zvierat). Keys sa venoval predovšetkým problémom súvisiacim s obezitou a kardiovaskulárnymi ochoreniami, skúmal vplyv rôznych foriem hladovania (obmedzeného príjmu stravy) na ľudský organizmus, hľadal postupy, ako zlepšiť zdravotný stav. Vďaka vhodnému jedálnemu lístku. A rovnako ako v súčasnosti, aj v rozmedzí 40. až 90. roky 20. storočia boli témy ako ZDRAVÁ VÝŽIVA, VÝŽIVA A OBEZITA, alebo aj VÝŽIVA PODPORUJÚCA RAST SVALOVEJ HMOTY mimoriadne kontroverzné. Čo odborník na výživu, to iný názor.

Keys svoje myšlienky tvrdohlavo obhajoval (hlavne tú o škodlivom vplyve cholesterolu, ktorý doslova démonizoval ako hlavného zabijaka a vinníka celého spektra srdcovo-cievnych chorôb), a to napriek tomu, že mnohé z jeho záverov, súvisiacich so zložením stravy a jej vplyvu na zdravie, v priebehu času začali byť tvrdo spochybňované. Najmä v momente, keď sa Keys a jeho nasledovníci presadzovali ako nepopierateľnú dogmu myšlienku - OBMEDZENIE PRÍJMU CHOLESTEROLU STRAVOU, je kľúčovaným faktorom pre vaše zdravie. Nekompromisne aj v čase, keď z rôznych strán prichádzali fakty, že sa mýlia.

Pravdou ale je, že Keysova práca nebola zameraná iba na boj s príjmom tukov, stravu, jej vplyv na zdravie, alebo následné definovanie v praxi široko používaných diétnych/stravovacích postupov (napr. K-rations/dávka vypracovaná pre americkú armádu počas 2. svetovej vojny ako balíček potravín, ktorý obsahoval celodennú stravu stanoveného kalorického obsahu; propagácia Mediterranean/stredomorskej diéty). Keys sa (okrem iného) zaslúžil o definovanie indexu, ktorý zasiahol aj svet fitness. Reč je o indexe obezity, tzv. BMI - Body Mass Index-e (index telesnej hmotnosti, index obezity). Čím bol Ancel KEYS, v USA pôsobiaci vedec významný a kvôli čomu si zaslúži aj vašu pozornosť?

v 30. rokoch 20. storočia ... vo veku necelých 30 rokov Ancel KEYS vďaka podpore od známej Mayo Clinic (Rochester, Minnesota) skúmal adaptačné postupy, ktorými sa ľudský organizmus prispôsoboval na vysokú nadmorskú výšku. Medzi prvými načrtol hypotézu fyziologického prispôsobovania sa človeka na zmeny životného prostredia (svet bodybuildingu/musclebuildingu v súčasnosti akceptuje, že aj rast svalovej hmoty je výsledkom adaptácie/prispôsobovania sa tela na zmeny a podnety, ktorými sú pravidelné, postupne náročnejšie silové/odporové tréningy).

v 40. rokoch ... v roku 1941 Ancela KEYSA oslovil armádny úrad USA, aby ako hlavný fyziológ na University of Minnesota navrhol kalorický obsah a zloženie potravinpvého balíčka, tzv. K-dávky (K-ratio). Čo je K-ratio? Trvanlivé jedlo nízkej hmotnosti, ktoré vo forme celodenného balíčka stravy dostával pri vojenských operáciách spočiatku každý výsadkár USA, neskôr aj všetci vojaci armády Spojenkých štátov amerických (obsahoval 3 jedlá - raňajky, obed, večeru).

K-dávka v armáde USA mala doplniť tzv. C-dávku, čo bol opäť celodenný balíček trvanlivého, v plechovkách konzervovaného jedla s výrazným obsahom bielkovín, objemovo však ťažšieho ako to, čo obsahovala K-dávka (vo svete bodybuildingu/muslcebuildingu sú aktuálne dobre známe „balíčky vopred pripravovanej stravy štandardného zloženia, s požadovaným obsahom bielkovín, tukov, sacharidov a samozrejme aj kalórií“ resp. „krabičková diéta“ obdobne, ako je to v prípade Keysových dávok jedla určených pre armádu)

v 40. rokoch  ... na University of Minnesota Ancel KEYS bol hlavným iniciátorom experimentálnej práce známej ako Minnesota Starvation Experiment (1944), niekoľkomesačný experiment s hladovaním resp. obmedzeným príjmom stravy.

Koncept obmedzeného príjmu potravy resp. prerušovaného hladovania sa cca o 70 rokov neskôr (v druhej dekáde 21. storočia) stáva propagovaným diétnym postupom nielen na boj s obezitou, ale pre niektorých fanúšikov bodybuildingu/musclebulidingu aj vášnivo obhajovaným spôsobom stravovania bez ohľadu na to, či je to obdobie naberania svalovej hmoty, alebo jej spracovania do finálnej podoby. Keys výsledky experimentu zverejnil v roku 1950 v dvojzväzkovej publikácii Biology of Human Starvation (Biológia ľudského hladovania), informácie z ktorej čerpali mnohé medzinárodné humanitárne agentúry

v 50. rokoch ... Ancel KEYS analyzoval dostupné dáta a zistil, že v USA je výrazne vyšší výskyt kardiovaskulárnych chorôb v skupine finančne najlepšie zabezpečených, ktorí si bez obmedzenie môžu dopriať čokoľvek, čo súvisí so stravou. Ukázalo sa, že najbohatšie skupiny obyvateľstva USA jedli výrazne viac stravu s vysokým obsahom živočíšnych tukov a cholesterol, ako skupiny menej majetných. Výsledky boli oveľa horšie v prípade, ak porovnával USA s krajinami Európy, kde sa po 2. svetovej vojne výrazne znížil výskyt sledovaných srdcovo-cievnych ochorení - dôvod preto sa hľadal v "nedostupnosti" stravy, ktorá bola bežne prijímanou v USA. Keys dal do súvisu kardiovaskulárne ochorenia s príjmom vysoko kalorickej, na tuky bohatej stravy, s vysokým obsahom cholesterolu (obsahuje ho hovädzie mäso, maslo, vajcia, masť - v povojnovej Európe, na rozdiel od USA, boli tieto potraviny reálne dostupné iba v obmedzenom množstve; Európa zničená vojnovým konfliktom mala takmer chronický nedostatok potravín bez ohľadu, či hovoríme o mocnosťami okupovaných oblastiach Nemecka, Taliansku, alebo územiach, ktoré boli vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzom). V roku 1953 Keys zverejnil graf, ktorý obletel celý svet - podľa neho čím vyšší bol obsah cholestrolu a tukov v strave u obyvateľov v danom štáte, tým viac úmrtí bolo v ňom zaznamenaných ako dôsledok degeneratívnych zmien na srdci a cievach. Tuky a cholesterol sa podľa Keysa stali pre zdravie nepriateľom číslo jedna.

Ancel KEYS svoju hypotézu prezentoval v Ženeve (Švajčiarsko) v roku 1955 na stretnutí expertov WHO (World Health Organization), kde jeho hypotéza si získala okamžite mimoriadnu pozornosť. Tá ešte vzrástla v momente, keď boli publikované dáta z mesta Neapol, kde bola mimoriadne vysoká koncentrácia 100 ročných obyvateľov – tí, na rozdiel od Američanov, jedli veľmi málo živočíšnych tukov/cholesterolu, ich jedálny lístok bol následne označený ako Mediterranean/stredomorská diéta. Hypotéza CHOLESTROL NEGATÍVNE VPLÝVA NA KARDIOVSAKULÁRNE OCHORENIA odštartovala 22 rokov trvajúcu štúdiu (tzv. Seven Countrie Study; od roku 1956 do roku 1978, kedy boli po prvý krát publikované jej výsledky; následne bola informačná databáza doplňovaná každých 5 rokov), počas ktorej boli živočíšne tuky obsahujúce cholesterol opakovane označené za hlavnú príčinu srdcovo-cievnych chorôb. Pri analýze výsledkov štúdie na prelome 20./21. storočia však boli odhalené viaceré skreslenia, ktoré znevýhodnili tzv. nízko sacharidový spôsob stravovania, v dôsledku čoho strava s nízky obsahom tukov bola desiatky rokov považovaná za najlepšiu prevenciu pred kardiovaskulárnymi ochoreniami.

v 60. rokoch ... Ancel KEYS pokračuje vo výskumnej práci, v ktorej opakovane overuje vplyv zloženia stravy, stravovacích/diétnych postupov na zdravie a vďaka vedeckej a publikačnej činnosti sa v roku 1961 objaví aj na titulke verejnosťou uznávaného časopisu Time.

Samozrejme, v ďalších rokoch primárne stále ostáva tvrdým zástancom stravy s nízkym obsahom tukov, kde energetickú hodnotu zabezpečuje zvýšeným príjmom sacharidov a bielkovín (aj v 60. rokoch vo svete bodybuildingu/musclebuildingu sa pozornosť sústreďuje na príjem bielkovín, ktoré sú považované za hlavnú zložku stravy určenej pre budovanie svalovej hmoty; po nesmelých 50. rokoch od rokov 60. niekoľkonásobne stúpa produkcia a spotreba proteínových doplnkov výživy; v 70. a 80, rokoch svet bodybuildingu v príprave na súťaže používa jednoduchý jedálny lístok - veľa bielkovín, minimum tuky a minimum sacharidy)

v 70. rokoch ... v roku 1972 publikuje 62 ročný anglický fyziológ a špecialista na výživu, zakladajúci profesor Katedry výživy na Queen Elizabeth College v Londýne John YUDKIN pre širokú verejnosť určenú knihu Pure, White and Deadly (Čistý, biely a smrteľný; 1972). V knihe sacharidy (presnejšie sacharózu, fruktózu a glukózu) označí za hlavnú príčinu diabetu, obezity, ochorení zubov a ... aj srdcovo-cievnych ochorení!

Kniha vzbudí mimoriadnu pozornosť aj preto, že Yudkin sa odvoláva na svoj výskum v tomto smere realizovaný už od roku 1957 a prehlási, že negatívny vplyv cholesterolu (prijímaného stravou) na zdravie je zbytočne zveličovaný. Hlavným odporcom Yudkina sa okamžite stáva v tom čase už 68 ročný Ancel KEYS, ktorý s podporou predstaviteľov potravinárskeho priemyslu „zabezpečí“, že varovanie Yudkina nikto neberie vážne ďalších 25-30 rokov.

v 70. rokoch ... Ancel KEYS publikuje článok v časopise Journal of Chronic Diseases (júl 1972), ktorým pozornosť upriami na tzv. Body Mass Index (Index telesnej hmotnosti; BMI), ako najlepší ukazovateľ rozmanitých stupňov obezity. Keys sa v článku odvolával na práce realizované v období 1830-1850 Belgičanom Adolphe QUETELETOM, ktorého štatistické výsledky vhodne spracuje, interpretuje a zavedie do praxe termín "index obezity" BMI. Záujem o „index obezity“ stúpa zároveň so stúpajúcou hmotnosťou populácie v západnom svete a vďaka jednoduchosti výpočtu (hmotnosť v kg stačilo podeliť druhou mocninou výšky v metroch) sa spoločne s meraním obvodu pásu používa aj v súčasnosti na hodnotenie tzv. miery tučnoty/obezity.

Index BMI je posudzovaný na základe tabuliek, ktoré sú spracované pre dospelých mužov/ženy (známe sú tzv. medzinárodné tabuľky platné pre rôzne etnické skupiny), deti aj rôzne vekové skupiny (s rozpätím 10 rokov). Verejnosť Body Mass Index spoznala lepšie po roku 1985 vďaka činnosti U.S. National Institutes of Health.

2004 ... Ancel KEYS umiera  vo veku takmer 101 rokov v čase, kedy jeho križiacke ťaženie proti cholestrolu dostáva prvé ťažké rany. Aj v tomto vysokom veku je však nekompromisným zástancom stravy s obmedzeným príjmom živočíšnych tukov (tzv. Mediterranean/stredomorská diéta) a hrdý na svoju prácu, ktorú realizoval v celkovo 13. krajinách sveta. Body Mass Index (a hlavne výsledky prezentované na základe štúdie Seven Countrie Study) sú aktuálne pravidelne podrobované kritike zo strany lekárov, aj výživových špecialistov. Aj kvôli tomu prichádza na scénu tzv. index ABSI (A Body Shale Index), v ktorom dôležitú úlohu hraje okrem výšky/hmotnosti aj tvar/vzhľad tela - v podobe obvodu pásu. V ďalších rokoch sa mení aj prístup k cholesterolu a jedlám, ktoré ich obsahujú.