Rastlinné adaptogény (I) - základná informácia o špecifických doplnkoch

Podľa názoru mnohých odborníkov z USA a západnej Európy sa za väčšinou pozoruhodných výkonov športovcov z krajín bývalého „Východného bloku“ a z Ruska (alebo aby som bol presnejší z bývalého Sovietskeho zväzu) často skrývala nejaká neznáma, alebo zvyškom športového sveta vtedy ešte nepoužívaná substancia. Napríklad v 50. rokoch dvadsiateho storočia to mali byť androgénne steroidy (AS - testosterón a jeho estery), v rokoch 60., 70. i 80. anabolicko-androgénne steroidy (AAS - methandienone, methylandrostendiol, nandrolone phynylpropionate, nandrolone decanoate, dehydrochlormethyltestosterone, drostanolone atď.).
Po roku 1990 (po páde komunistických režimov vo väčšine krajín strednej a východnej Európy) sa mnohé z týchto názorov potvrdili, ale ukázalo sa, že v športovej príprave elitných ruských športovcov našli svoje uplatnenie aj nedopingové suplementy - extrakty rastlinného a živočíšneho pôvodu, ktoré dokázali pozoruhodným spôsobom zvyšovať ich výkonnosť.  
Tieto extraky, výťažky sú známe vo svete športu ako adaptogény. Adaptogény sa stali súčasťou suplementačného plánu každého kulturistu a fitnessky, ktoré so mnou konzultovali prípravu na súťaž, samozrejme, že ich užívali aj moji dvaja najúspešnejší zverenci Marián Čambal a Jaro Horváth. Iba dodám, že adaptogény RODIOLON 110, RAP1 TESTER SPRAY a EXTRAZA 100 môžete získať aj prostredníctvom e-shopu ObchodRonnie, ich efektívnosť sa zvyšuje vzájomnou kombináciou resp. zaradením doplnku 25GH STACK do suplementačného plánu.

Akýkoľvek výskum týchto látok bol v Sovietskom zväze prísne utajovaný, preto v 90. rokoch (po páde komunistických režimov v krajinách „Východného bloku“) mnohé spoločnosti z USA, ale aj Kanady a Nemecka sa predháňali v tom, aby do svojich radov získali niektorého zo sovietskych vedcov, ktorí sa podieľali na príprave, testovaní a výrobe týchto nedopingových prostriedkov s jediným cieľom – ušetriť finančné náklady na realizáciu vlastného výskumu a komerčne využiť ich znalosti a skúsenosti.

Poznámka: v USA sa traduje, že najlepší spôsob ako sa presvedčiť o účinnosti akéhokoľvek doplnku výživy, je nájsť konkrétne informácie o jeho aplikácii elitnými ruskými športovcami. Reklama je určite mocný nástroj, ktorý dokáže predať čokoľvek, ale v športovom svete platia (no, aspoň by mali platiť) iné pravidlá a tak myšlienka „čo používajú Rusi, to musí účinkovať“ nemusí byť nesprávna. Je nepochybné, že Rusko napriek ekonomickému zaostávaniu v minulosti na výskum vo vojenskej, kozmickej aj v športovej medicíne vynakladalo nemalé prostriedky, výsledkom ktorých je množstvo dlhodobých štúdií a výskumných prác realizovaných práve v spolupráci s najlepšími športovcami. Ich prioritou bolo získať presné a korektné informácie:

• o reálnych účinkoch doplnkov výživy rôzneho pôvodu aj zloženia a vhodnosti ich aplikácie v jednotlivých druhoch športu
• o optimálnom časovom úseku a období, v ktorom sa tieto doplnky výživy majú aplikovať
• o špecifickom dávkovaní doplnkov výživy použiteľnom pre rôzne športy
• o najvýhodnejších kombináciách dostupných doplnkov výživy
• o účinnej forme ich aplikácie

Cieľom opakovaných vedeckých výskumov realizovaných vo viacerých výskumných centrách bývalého Sovietskeho zväzu (napr. v Sankt Peterburgu - bývalý Leningrad, v Moskve, v Taškente - hlavné mesto Uzbekistanu, ktorý bol v minulosti súčasťou Sovietského zväzu) bolo izolovať z prírodných zdrojov látky, ktoré by v ľudskom organizme pozitívne ovplyvňovali zadržiavanie dusíka, syntézu a obnovu telesných bielkovín, eliminovali katabolické procesy, podporovali a predlžovali pracovný výkon (Rusi na to majú zaujímavý výraz „robotospasobnosť“), znižovali únavu, urýchľovali regeneráciu a napomáhali organizmu ľahšie zvládnuť náročné klimatické podmienky. Napriek často opakovaným tvrdeniam, že tieto látky sa mali primárne využívať ako podporné prostriedky pri medicínsky zdôvodnených prípadoch (napr. pri kachexii - rozsiahly telesný úpadok sprevádzaný výrazným poklesom hmotnosti tela, slabosťou a nechutenstvom, obvykle ako následok závažných infekcií, ochorení, nedostatku potravy alebo útrap; pri astenii - celkové oslabenie organizmu sprevádzané zníženou výkonnosťou, astenici majú extrémne štíhlu, útlu postavu; v geriatri; pri oslabení organizmu vplyvom dlhodobého ochorenia, po horúčkovitých stavoch, pri obmedzenom príjme živín atď.), skutočnosť je celkom iná – tieto prostriedky sa mali využívať predovšetkým na zvýšenie bojaschopnosti a odolnosti armády.
Až sekundárne, pri odhalení ich prekvapujúcich účinkoch na ľudský organizmus, sa zvažovalo ich využitie v medicíne a v športe (ako nedopingových prostriedkov na zvyšovanie športového výkonu). Výsledkom takto orientovaného výskumu je skupina prírodných látok, označovaných ako – rastlinné adaptogény.

Rastlinné adaptogény

Pripúšťam, že 50. a 60. roky dvadsiateho storočia boli v športovej medicíne obdobím, kedy sa vo viacerých krajinách „Východného bloku“ (a o niečo neskôr nepochybne aj v krajinách „bloku Zápaného“) experimentovalo najmä s aplikáciou AS a AAS, no po páde „železnej opony“ sa ukázalo, že v Rusku sa už v tomto období veľká pozornosť venovala spomínanej nedopingovej skupine látok prírodného pôvodu s tzv. adaptogénnym účinkom.
Výsledky prác výskumných skupín profesora N. V. Lazareva, I. I. Brechmana a I. V. Dardymova potvrdili niekedy až prekvapujúce účinky rastlín (napr. Eleutherococcus senticosus, Rhapotnicum cartahamoides, Rhodiola rosea, Aralia mandshurica, Schizandra chinesis) na organizmus elitných, ťažko trénujúcich športovcov – už po krátkodobej aplikácii dokázali podstatne ovplyvniť tréningové nasadenie, intenzitu, vytrvalosť, koordináciu pohybov, zvyšovali obnovu svalových tkanív, podporili nárast sily, oddialili prejavy únavy, urýchlili regeneráciu po extrémnej fyzickej a psychickej záťaži, skracovali čas nutný na zahojenie svalových zranení, zvyšovali odolnosť voči infekciám i chorobám, tlmili bolesť a v prípade aplikácie krátko pred výkonom preukázali pozoruhodné stimulačné účinky.

Rastlinné adaptogény sú iba jednou z podskupín veľkej skupiny látok, ktoré sa v odbornej literatúre označujú ako adaptogény. Podľa Brechmana a Dardymova do tejto skupiny patria iba tie látky a prostriedky, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky:

• pre organizmus sú neškodné a aj pri dlhodobej aplikácii a extrémne vysokom dávkovaní spôsobujú iba minimálne poruchy jeho fyziologických funkcií (najčastejším prejavom „predávkovania“ látkami zo skupiny adaptogénov je mierny nárast krvného tlaku resp. v prípade aplikácie v neskorých poobedňajších hodinách problémy so zaspávaním)
• ich pôsobenie na organizmus je nešpecifické, tzn. že zvyšujú jeho odolnosť voči širokému spektru faktorov vyvolaných vonkajším prostredím, fyzickou alebo psychickou záťažou (športovci často nedôverujú suplementom so širokou škálou účinkov, ale reálnym faktom je, že účinky väčšiny adaptogénov sú univerzálne použiteľné a z ich aplikácie môžu profitovať takmer všetky športové odvetvia)
• môžu spolupôsobiť pri normalizácii rozličných patologických stavov bez ohľadu na to, čo ich spôsobilo a ich pozitívne účinky sa prejavujú aj pri nízkom dávkovaní

Prvé ruské adaptogénne účinné látky boli pôvodne syntetického pôvodu (napr. DIABAZOL), ale pri hodnotení ich biologickej aktivity vedci zistili, že účinnosťou sú slabšie ako látky prírodné. Zvlášť vysoká adaptogénna účinnosť bola zaznamenaná pri látkach získaných z niektorých rastlín, preto prevážna časť účinných ruských suplementov s adaptogénnym účinkom je rastlinného pôvodu (napr. EKDISTEN, ELTON, LEVETON, FITOTON, SAFINOR, EPSORIN). Známe sú ale aj ruské adaptogény živočíšneho pôvodu (napr. PANTOKRIN a KROPANOL z parožia sobov a jeleňov).

Poznámka: utajovaný výskum rastlinných adaptogénov v Rusku prebiehal od polovice 50. rokov 20. storočia pod priamym dohľadom Akadémie vied a za 40-45 rokov sa na ňom podieľalo viac ako 1200 vedcov a vedeckých pracovníkov, ktorí vypracovali takmer 3000 vedeckých štúdií a prác týkajúcich sa tejto problematiky. Počas tohto obdobia ich účinky boli opakovane overované celkovo na viac ako 500.000 ľuďoch (okrem vojakov nasadzovaných do extrémnych klimatických podmienok a elitných športovcoch prakticky zo všetkých športových odvetví - napr. aj na kozmonautoch, letcoch, pracovníkoch veľkých závodov atď.), a prirodzene aj na množstve experimentálnych zvierat z rôznych živočíšnych druhov.
Alkoholizmus bol a je i doposiaľ veľkým problémom Ruska, preto nemalá časť prác sa týkala využitia rastlinných adaptogénov ako prostriedkov schopných redukovať jeho nepriaznivý vplyv na ľudský organizmus pri jednorazovej aj opakovanej, dlhodobej konzumácii.

Ako pôsobia rastlinné adaptogény

Stresová reakcia predstavuje univerzálny mechanizmus, ktorý pomáha živočíšnemu organizmu chrániť sa pred nepriaznivými vplyvmi rôzneho pôvodu. Podľa teórie o strese a adaptácii (vypracoval ju H. H. Selleye) pri stresovej záťaži kôra nadobličiek produkuje zvýšené množstvo stresových hormónov (glukokortikoidov) schopných mobilizovať vnútorné rezervy organizmu s cieľom získať energiu potrebnú na zvládnutie stresu. Úloha glukokortikoidov je pri strese nezastupiteľná, no ak je ich hladina extrémne a hlavne dlhodobo zvýšená, nepomáhajú ale škodia – katabolicky pôsobia na svalové bielkoviny, oslabujú organizmus, imunitu, znižujú výkonnosť.

Poznámka: stresom pre organizmus býva v podstate akýkoľvek podnet, ktorý naruší rovnováhu v organizme – môže ním byť zmena vonkajšej teploty (chlad, extrémne teplo), fyzická záťaž (športový tréning, ťažký fyzický výkon), nadmerné psychické vypätie (pred dôležitým výkonom, zvýšené nároky v práci, strata blízkej osoby, strach, depresia), patologický zásah do organizmu (zranenie, úraz, choroba) atď. Stres (najmä pri opakovanom pôsobení) môže pôsobiť na organizmus veľmi negatívne, následkom čoho dochádza v organizme k nežiadúcim zmenám – prejavuje sa rýchly nástup únavy, celková vyčerpanosť, pomalá regenerácia a často nastáva aj pokles hmotnosti spojený s úbytkom aktívnej svalovej hmoty (pripomínam, že glukokortikoidy ako zdroje energie nutnej na zvládnutie stresu využívajú najmä aminokyseliny získané rozpadom svalových biekovín, tzn. že uplatňujú katabolické pôsobenie).

Pri stresovom podnete rozlišujeme štádium poplachové, štádium odolnosti alebo adaptácie, štádium vyčerpania a glukokortikoidy v každom štádiu zohrávajú kľúčovú úlohu. Na začiatku stresovej reakcie dochádza v organizme k aktivácii systému hypotalamus-hypofýza-nadobličky a adreno-glukagonovému efektu - hovoríme o tzv. poplachovom štádiu, v ktorom dochádza k nárastu hladín glukokortikoidov a následne cukru vysoko nad optimálnu úroveň.
Pri sledovaní pôsobenia stresovej reakcie na organizmus po aplikácii rastlinného adaptogénu bola zaznamenaná zaujímavá skutočnosť – na začiatku poplachového štádia adaptogén dokázal podstatne urýchliť odozvu organizmu na stresovú záťaž, ale po dosiahnutí určitej optimálnej úrovne sa hladina glukokortikoidov ďalej nezvyšovala. Poplachové štádium tu bolo podstatne kratšie a aj celkové množstvo vyplavených glukokortikoidov zaznamenané v ďalších štádiách stresu (tzv. štádium odolnosti - adaptácie a vyčerpania) bolo oveľa nižšie ako v prípade stresovej reakcie bez adaptogénu.
Mechanizmus účinku rastlinných adaptogénov nie je ani v súčasnosti uspokojivo objasnený, ale predpokladá sa, že tieto látky umožnia organizmu reagovať na stres okrem zníženia produkcie stresových hormónov (ktoré katabolicky pôsobia na bielkoviny svalovej hmoty) aj zlepšením energetického metabolizmu zaťažovaných tkanív, ovplyvnením adaptačnej reakcie na stres (v prípade športovcov to je tréningová záťaž) následkom čoho nedochádza k prejavom vyčerpania (s tým súvisí skrátenie času nutného na regeneráciu po tréningovej záťaži).

Poznámka: ťažký a intenzívny tréning (zvlášť silový, aký sa pravidelne realizuje v kulturistike, vzpieraní, powerliftingu, armwrestlingu atď.) podstatne zvyšuje hladiny glukortikoidov nielen počas tréningu, ale aj vo fáze odpočinku. Hladiny ostávajú vysoké aj po dlhodobej fyzickej záťaži, čo znamená, že v tomto čase môžu glukokortikoidy uplatniť svoje katabolické účinky a spôsobiť deštrukciu svalových bielkovín.
Pozorovania realizované na pacientoch, ktorí majú trvale zvýšenú produkciu glukokortikoidov (napr. pri Cushingovom syndróme) ukázali, že tieto svoje katabolické pôsobenie uplatňujú najmä na svalstve pliec, paží, pŕs a chrbta. Je zaujímavé, že pri experimentálnom podávaní kombinovaných extraktov pripravených z adaptogénnych rastlín športovcom s posilňovacím tréningom (kulturistika, armwrestling, fitness, plávanie) prevážna časť z nich zaznamenala pozitívne účinky v podobe nárastu svalovej hmoty a sily (resp. v udržaní si jej objemu, sily a výkonnosti počas diéty s nízkym príjmom uhľohydrátov aj tukov a vysokým príjmom bielkovín) práve na svalstve pliec, rúk a pŕs.
Tento prekvapujúci účinok bol zvlášť zvýraznený u žien, ktorým sa po aplikácii rastlinných adaptogénov (v spojení s ľahkým posilňovacím tréningom a zvýšením príjmu bielkovín) viditeľne zmenil objem pŕs a zvýšila sa ich pevnosť.

O účinkoch rastlinných adaptogénov

Aj keď som doposiaľ sústreďoval pozornosť na schopnosť rastlinných adaptogénov zvyšovať odolnosť organizmu ich zásahom do stresovej reakcie, výskum preukázal, že z niektorých rastlín je možné získať extrakty, ktoré majú okrem známych účinkov (využívaných často aj nešportujúcou populáciou v tradičnej ľudovej medicíne – napr. stimulácia imunity, látkovej výmeny, zlepšenie kondície, spomaľovanie degeneratívnych zmien v organizme, stimulácia sexuálnej výkonnosti apod.) zvýraznené aj ďalšie pozoruhodné účinky - anabolické a antikatabolické, detoxikačné, hepatoprotektívne účinky, pozitívny vplyv na hladiny cholesterolu a glukózy atď. A práve tieto špecifické účinky sú využívané športovcami na zvýšenie výkonu pri jednorázovej (tzv. stimulačný efekt) aj pri dlhodobej aplikácii (tzv. tonický efekt).
Podrobná analýza účinných látok nachádzajúcich sa v adaptogénnych rastlinách ukázala, že tieto sú pre každú rastlinu špecifické. Mnohé z nich majú na prvý pohľad rovnaké účinky, ale prax ukázala, že niekedy je výhodné využívať kombináciu extraktov získaných z rôznych adaptogénnych rastlín a tak dosiahnuť zvýraznenie požadovaného špecifického účinku. Ruské vedecké skupiny, ktoré sa zaoberali rastlinnými adaptogénmi zistili, že maximálny efekt na zvýšenie športovej výkonnosti majú tieto rastliny:

• Rhapotnicum carthamoides – obsahuje ekdysteroidy (ekdysteron, inokosteron), flavonoidy, anthokyany, triterpenoidné glykosidy atď.
• Rhodiola rosea – obsahuje jednoduché fenolické zlúčeniny (napr. p-tyrosol, rhodiolosid), flavonoidy (napr. rhodalin, rhodionin, rhodiolgin, rhodiosin), steriny (b-sitosterol, daukosterin), monoterpeny (rosiridol, rosiridin) atď.
• Schizandra chinensis – obsahuje schizandrin, schizandrol, gomisin atď.
• Aralia mandshurica – obsahuje aralosidy, oleanosidy atď.
• Eleuterococcus senticosus – obsahuje eleutherosidy (eleutherosid A-M, sentikosidy), deriváty kyseliny benzoovej, polysacharidy atď.

Poznámka: najznámejšie rastliny s adaptogénnym účinkom sú z týchto čeľadí:
ARALIACEAE – Eleutherococcus senticosus, Aralia mandshurica, Panax ginseng, Aralia cordata var. Sachalinensis, Oplopanax elatus
ASTEARACEAE – Rhaponticum carthamoides
ARASSULACEAE – Rhodiola rosea
GENTIANACEAE – Gentiana pedicellata
LAMIACEAE – Ocimum sanctum
SCHIZANDRACEAE – Schizandra chinensis
SOLANACEAE – Withania somnifera

Výskum sa zaoberal skúmaním iba niektorých obsahových látok, ktoré sa nachádzajú v rastlinách s adaptogénnym účinkom, medzi ktorými boli preukázané výrazné rozdiely v obsahu aj v biologickej aktivite. Priemyselná izolácia čistých účinných látok sa využíva veľmi zriedkavo, pretože okrem ekonomickej náročnosti bolo dokázané, že takto získané látky majú iba niektoré účinky charakteristické pre extrakty pripravené z rastlinných adaptogénov. Snáď jedinou výnimkou je skupina ekdysteroidov, ktoré sú v praxi využívané pre ich výrazné anabolické (a antikatabolické) pôsobenie.